Život nie je pes, je to suka - Ján Marton

Ján Marton: Život nie je pes, je to suka, Martin, Hladohlas 2009

  Citátom Charlesa Bukowského: „Ja píšem z lona, z temnej strany bolesti, / zo špičky pera utrpenia,“ uvádza Ján Marton svoj knižný debut a v tomto tóne sa zároveň nesie aj značná časť jeho zbierky. Autorove básne pripomínajú tvorbu bítnikov hneď niekoľkými črtami – tematikou (láska, sex, alkohol), použitím pejoratív a vulgarizmov, prozaickejším ladením textov s kumuláciou substantív, často bez použitia interpunkcie. Napriek zrejmému bítnickému vplyvu je Marton osobitý, jazzové frázovanie mení na punk-rock a rock’n’roll.

  Už samotný názov zbierky naznačuje básnikovo vnútorné vnímanie súčasného sveta, pričom význam slova „suka“ konotuje skôr negatívny postoj zahŕňajúci tvrdosť, krutosť v zmýšľaní a konaní dnešných ľudí. Texty Jána Martona odzrkadľujú život, nekompromisný, zvrátený, umelý: vo vákuu totálneho sveta / plného internetu a pedofilov“ (s. 80). Autor sa nevyhýba irónii, sarkazmu či grotesknosti – „a zrazu ani tie ruže po zľave / čo som ti predvčerom doniesol z Tesca / neboli vôbec také červené / keď leteli našim balkónom“ (s. 56). Skicuje postrehy pozorovateľa, či dokonca vizionára apokalyptického zániku existencie: „nebo grcalo krv /...// a z konca nášho tunela / nejaký chytrák ukradol svetlo // hajzel“ (s. 102). Lyrický subjekt sa nestavia do póz, nezatracuje, nechváli, vyjadruje dojmy priameho účastníka tohto „života“, všíma si momenty všedného dňa, konfrontuje sa prostredníctvom svojich emócií a prežitých skúseností s okolitým svetom, pričom nepriamo priznáva, že nie je o nič lepší než iní. Napriek tomu hľadá oporu, spôsob ako ostať „skutočným“, a nachádza ho v trvalých tradičných hodnotách, v prítomnom okamihu, vo viere v Boha.

  Zbierka má sčasti autobiografický charakter, viacero textov je situovaných do prostredia autorovho súčasného pôsobenia:  „Niekde medzi Svitom a Popradom (s. 59). Rovnako sa v nej cez odkazy (nielen) na hudobníkov ukazuje aj autorov záujem o hudobnú sféru.

  Dominantný sexuálny podtón autor neváha využiť pre hru s polysémiou – „si tajomná krásna / a chladná asi ako / Moskva z obrázkov // do ktorej som sa / tiež ešte nikdy / nedostal“ (s. 51). Pejoratíva a vulgarizmy v snahe zdôrazniť istým spôsobom rebelantstvo vyznievajú miestami trochu nadbytočne. Pod ich škrupinou sa však otvára bohatý vnútorný svet, vyznanie citlivého človeka.

  Vzhľadom na skutočnosť, že autor dôsledne uplatňuje voľný verš, niektoré rozsahovo menšie texty a miniatúry, podobne ako samotný názov zbierky, sa svojím významovým a prozaickým vyznením približujú skôr k bonmotom. Autor má schopnosť plynulo prechádzať z vonkajšieho do vnútorného priestoru, zo všeobecného do osobného, intímneho. Zbierka predstavuje ponor do básnikových pocitov a myšlienok, je špecifická priamym pohľadom do tváre skutočného života.

Martina Grmanová