Vyhľadávanie
Na hojdačke života
Jarmila Košťová a Ladislav Košťa
Život s ľudskou tvárou
Prešov, Vydavateľstvo Michala Vaška 2007
Zostavil Ján Füle
Šesťdesiate roky predchádzajúceho storočia dostali množstvo prívlastkov, poväčšine superlatívov, neraz zafarbených subjektívnymi pocitmi, podľa toho ako sa komu zachovali v spomienkach, kto ich ako prežíval. Možno nedostatočné historické zhodnotenie tohto obdobia alebo obrovská dezilúzia nasledujúcich desaťročí a objektívna spoločenská stagnácia prispievajú často k zidealizovanému pohľadu na toto obdobie u väčšiny pamätníkov a ten potom preberajú aj mladšie generácie spolu s mýtmi a legendami viažucimi sa k roku 1968. Jednou z proklamovaných myšlienok politikov tých čias, ktorej ľudia verili, bola: socializmus s ľudskou tvárou. Z nej si zvolili aj titul pre knihu spomienok manželia Košťovci, čím jasne naznačili jej obsah. Ťažiskom ich spomienok sú práve 60. roky, ktoré v ich osobnom i profesionálnom živote znamenali hviezdne obdobie.
V stručnom predslove František Mikloško vymenúva zlomové obdobia v živote Ladislava Košťu a upozorňuje, že nielen vonkajšie okolnosti určovali jeho životnú dráhu, ale predovšetkým jeho rozhodnutia vychádzajúce z vnútorného presvedčenia. Tak sa vo februári 1969 rozhodol, že po návrate z Moskvy nevystúpi v Československej televízii s probrežnevovským prejavom, za čo ho na dvadsať rokov odstavili z politického a spoločenského života. Rovnako na základe vnútorného presvedčenia sa do politiky vrátil v novembri 1989 a takisto z nej o dva roky odišiel. K týmto osudovým rozhodnutiam sa vracia aj Ladislav Košťa v stručných, veľmi zhutnených spomienkach. Hneď v úvode dokazuje čitateľovi, že aj na vážne situácie sa vždy vedel pozerať s úsmevom. Tento optimizmus ,,na rozdávanie“ mu otváral dvere do spoločnosti a pomohol mu otvoriť aj srdce tej, s ktorou spojil svoj život. Všetky úspechy i prehry tak manželia prežívajú spoločne takmer celé polstoročie až dodnes. Okrem spoločného pôsobenia v Lúčnici spájala Košťovcov odvaha púšťať sa do nových, nevyskúšaných vecí. Ladislav Košťa zakladá Ústav štátu a práva SAV krátko po skončení štúdií, jeho manželka Jarmila sa stáva priekopníčkou televízneho moderovania. Obaja prejavili odvahu v ilegálnom vysielaní rozhlasu a televízie počas okupácie v augustových dňoch roku 1968. Spočiatku akoby boli ich kariéry vystlaté ružami, po predchádzajúcich náznakoch sa profesionálny rast a spoločenské účinkovanie oboch manželov skončil po ich návrate z Expo v Jokohame roku 1970. Sila osobnosti sa však neprejavuje, keď je človek na vrchole, ale až keď sa od neho šťastena odvracia. Ako sa vedeli vyrovnať s neúspechom, vyznávajú sa Košťovci v rozhovore s Kvetou Škvarkovou priliehavo nazvaným Hviezdy na hojdačke. Jarmile Košťovej život v ústraní umožnil venovať sa maľovaniu.
Spomienky Ladislava Košťu dopĺňajú rozhovor s Jánom Fülem, prejavy, napríklad zo Svetovej konferencie OSN v Teheráne, záznamy z vystúpení a niektoré dokumenty, ako aj fotografie zo súkromného archívu. Napriek osobne ladeným spomienkam predstavuje táto kniha ďalší kamienok do mozaiky objektívneho pohľadu na ,,slávne“ šesťdesiate roky.
–báb–
