Vyhľadávanie
Zaručené obmedzenia života
Milan Gonda: Život s r.o.
Žilina, Knižné centrum 2004
Súbor poviedok Milana Gondu nazvaný vecnou terminológiou trhu Život s r. o. hovorí o súčasnom svete a skutočných ľuďoch, ktorí riešia v autentických situáciách hmatateľné problémy. Gonda prináša vítané témy, v tomto období konca „veľkých príbehov“ a rozptýlenia významov v kompozícii literárnych diel. Aj jeho kniha celkovo pôsobí ako osvieženie uprostred permanentných pokusov o experiment a vytrvalej analýzy subjektívnych pocitov autorov, lebo tvrdí, že ešte existujú malé „celistvé“ ľudské príbehy plné obmedzení.
Zdá sa, že informačná doba s otvorenou spoločnosťou vytvárajú možnosť príchodu autorov, ktorí stoja mimo centra literárneho diania a ani nie sú všeobecne známi, ale napriek tomu majú rovnakú šancu zaujať. Pravidelne sledujúc knižné opusy autorov z regiónov a rôzne samizdatové extempore spisovateľov na vlastné náklady môžem zodpovedne prehlásiť, že sa to nestáva často. To, že by zaujali. Preto treba neodkladne vyzdvihnúť Život s r. o. pred literárnou umelinou plnou neživota: „Uviazli sme v trasovisku literárnej tvorby, ktorá nás môže pohltiť do svojich neznámych útrob... Slovom môžeme sa stať úplnými magormi“ (s. 20). Gonda sa na nič nehrá s prehľadom a ľahkosťou súka príbehy z mäsa a kostí, s humorom, pointou i magickými prvkami.
„Každodenné“ príbehy pôsobia ako prototypy reálnych osudov – ich protagonisti ako typy členov istých spoločenských skupín. Gondove poviedky sú zväčša situované do nemenovaného krajského mesta a tematizujú životné peripetie späté so spoločenským vývojom. Nájdeme tu rodinu nešťastného podnikateľa, ktorého okradli, v protiklade s pretvárkou nezištnej pomoci jeho priateľov (Priateľské stretnutie o 20:04). Kríza stredného veku rozvedeného muža v príbehu Úchyláčka sa takmer zhmotní a nadobudne bizarnú podobu. V poviedke Pre psy platí výnimka figuruje nehybná fabula o monotónnej existencii stredoškolského profesora. V ďalšom texte Erupcia nás Gonda uvádza do spoločnosti umelcov, kde sa náhla inšpiráciu stáva zjavením a talent takmer nadprirodzeným darom...
Každá z postáv má svoju traumu, s niečím sa vyrovnáva, už s tým ani veľmi nebojuje, pozvoľna rezignuje. Východiskom je tu zmierenie alebo zabudnutie, čo je vlastne ten istý stav, aký ponúka konzumná spoločnosť: „Cítil som sa ako opica v prírodopisnom televíznom filme, ktorá sedí v pralese na nejakom stromisku. Okolo nej je všade dostatok potravy a ona sa v nej lenivo a nedbalo prehŕňa a vyberá si najväčšie a najsladšie ovocie, hoci má pritom plnú ... pusu“ (Blažená opica). Tieto poviedky sa skrátka dobre čítajú: čitateľ sa v nich môže nájsť, alebo v nich nájde to, čo potrebuje (a možno nechce) – (seba)iróniu.
Jaro Vlnka
