Vyhľadávanie
Poézia žihadiel
Maurice Maeterlinck: Život včiel
Bratislava, Slovenský spisovateľ 2003
Preklad Anna Blahová
Roku 1911 získal Nobelovu cenu za literatúru belgický dramatik a prozaik Maurice Maeterlinck, svojim súčasníkom známy predovšetkým ako významný predstaviteľ symbolizmu. Jeho kniha Život včiel (1901) však medzi symbolistické diela nepatrí, hoci povedať, kam patrí, je naozaj veľmi ťažké. Oveľa jednoduchšie je začať tým, čo táto kniha nie je. Maeterlinckov Život včiel nie je prírodovedecká štúdia ani príručka pre včelárov. Knihy takéhoto zamerania by po vyše sto rokoch nikto vydať už nechcel. Život včiel je sám osebe žánrom, je to filozofický traktát, napísaný poetickým jazykom a čerpajúci materiál z odborných včelárskych poznatkov.
Maeterlinck je uchvátený spoločenským životom včelstva. Ten mu však neslúži ako symbol ľudskej spoločnosti, autor sa snaží o presný opak. Chce ukázať civilizáciu včiel, ich konanie a morálku, ako inteligenciu úplne odlišnú od ľudskej. Človek zo svojho uhla pohľadu nie je schopný včely pochopiť, nieto ešte vynášať nejaké hodnotiace súdy. Maeterlinck si každopádne myslí, že tieto blanokrídlovce „sú na zemi hneď po človeku tvory najobdarenejšie inteligenciou“.
Maeterlinck vytvára svojskú panteistickú koncepciu, ktorej súčasťou je aj d(D)uch úľa, ktorý riadi konanie celého spoločenstva. Autor popisuje prejavy ducha úľa ako skutočný dramatik prírody, vyberá si najdramatickejšie okamihy v živote včely – rojenie, založenie nového včelstva, vražedný boj kráľovien, absurdnosť svadobného letu, genocídu trúdov. Pritom upozorňuje na situácie, keď – podľa neho - včely konajú v rozpore s inštinktom a preukazujú svoju tvorivú inteligenciu. Je fascinovaný presnosťou a nesmiernosťou včelích stavieb, ale aj láskou dnešného včelieho rodu k budúcim generáciám. Pritom upozorňuje, že takáto láska „existuje aj v ľudskom rode, ale v menšej sile a v menšom rozsahu“. A to pred sto rokmi Maeterlinck ešte nemohol tušiť, akú ekologickú pascu ľudstvo pripravuje svojím potomkom devastáciou prírody.
Maeterlinck posudzuje včely podľa ideálu, ku ktorému smerujú, a preto sa mu zdajú byť vznešenejšie, nezištnejšie, optimistickejšie a hrdinskejšie ako ľudia. Hoci o podobných autorových tézach môžeme pochybovať, musíme pripustiť, že viaceré jeho argumenty sú presvedčivé, či prinajmenšom znepokojujúce. A to ešte nemáme preklady jeho ďalších kníh o prírode, ktoré pojednávajú o inteligencii kvetov, živote termitov a mravcov.
Čítať Život včiel je aj po sto rokoch dobrodružstvo poznávania. Je to kniha, ktorá spochybňuje a ohrozuje našu sebaistotu, kladie otázky tam, kde namiesto odpovedí máme len axiómy. Maeterlinck ukazuje, aké sú všedné veci v živote jednoduchých živočíchov vlastne komplikované a tajomné. A robí to artistnou formou, vznešeným poetickým jazykom opisuje ešte aj bolesť pri bodnutí včelieho žihadla: „pálivá suchosť, ako plameň púšte, ktorý sa šíri v zasiahnutom úde, akoby naše dcéry slnka získali výťažok z podráždených lúčov svojho otca“. Takže platí, čo je uvedené na obale – Život včiel je kniha pre včelárov, filozofov, básnikov.
Pavol Rankov
