Vyhľadávanie
Nie každé brandy je koňak
Peter Pišťanek
Živý oheň z vína alebo Príbehy z koňakových pivníc
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2006
Najnovšia kniha Petra Pišťanka možno niektorých prekvapila. Živý oheň z vína alebo Príbehy z koňakových pivníc nie sú fabuláciami autora o miestnych gangsteroch (nuž, možno ani tie neboli až takými výmyslami, ako by sa nám páčilo veriť...), ale „ódou“ na koňak: francúzske brandy. Pre tých, ktorí poznajú a sledujú nielen knižnú, ale aj publicistickú produkciu Petra Pišťanka, je táto kniha viac-menej očakávaným produktom autorových chúťok.
Svoju knihu Pišťanek otvára diskurzívne. Pre čitateľa neznalého problematiky – koňaku - úplnou hlúposťou, pre znalca bohorovnou urážkou. Keď si autor takto čitateľa nachystá, pustí sa do výkladu: začne pri najjednoduchších definíciách, čo to koňak je, ako sa vyvinul a prečo, čím sa líši od bežného, lepšie povedané, iného brandy. Zastaví sa pri opise koňakového regiónu, pospomína materiálne vybavenie, odrody vína, z ktorých sa v danom regióne vyrába, úpravu a výzor destilačných prístrojov, v ktorých sa pripravuje, opíše sudy, ich výrobcov a pôvod dreva, v ktorom koňak dozrieva. Tieto pragmatické informácie poprepletá pikantériami okolo pivníc a tými najsubtílnejšími jemnôstkami, ako ochutnávky, postup pri riedení, značenie sudov, kategorizácia koňakov podľa zmesi, roku zberu...
V druhej polovici knihy autor plynulo prechádza k reportáži či priam k cestopisu. Keď opisuje jednotlivé koňakové spoločnosti, rodinné podniky, malých výrobcov a dodávateľov zároveň, rozpráva aj o vlastnom stretnutí s nimi a možnosti degustovať i zo storočných klenotov! Zážitok, ktorý, myslím, nie každý bežný smrteľník zažije (hoci nie každý by asi naozaj chcel...). Knihu dopĺňa slovník dôležitých koňakových výrazov a zoznam použitej literatúry.
O zhmotnenie malej časti Pišťankových stretnutí, zážitkov a obrazov z ciest sa postarala Katarína Slaninková. Jej ilustrácie dodávajú knihe noblesu a krásu.
Literatúra faktu z dielne Petra Pišťanka možno nepoteší čitateľa, ktorý bažil po poetickejšom texte, plynulom a dobre zvládnutom rozprávačskom umení, úžasných, málo uveriteľných a zvratmi okorenených „stories“. Pišťankovi ako nefikčnému autorovi sa však nedá uprieť úprimnosť a priam bázeň, ktorá z jeho skromných, ba niekedy priam strohých slov, na čitateľa prúdi.
Peter Pišťanek svoju knihu otvára historkou z nemenovanej slovenskej krčmy. „Nekoňakový“ čitateľ pokrčí plecami a povie si, no a? Jasné, že bol dotyčný krčmár v práve, prečo by mal robiť rozdiely medzi brandy a koňakom? Po dočítaní Pišťankovej knihy už nezaváha, a nevezme viac meno koňaku do úst nadarmo. Napokon, neodolala ani recenzentka a napriek tomu, že tuhé a farebné alkoholy neobľubuje, pri prvej príležitosti po jednom koňaku kategórie V. S. O. P. siahla, skúmala, trpezlivo čakala a zážitok sa, veru, dostavil. Nuž, poznanie sa vyplatí, ale človek zaň aj draho zaplatí...
Eva Ťapajnová
