Zlatá brána

Zlatá brána

Ľudové rozprávky, pesničky, hádanky, hry a povedačky

Šieste vydanie, prvé v Buviku

Zozbierala Mária Ďuríčková, Ilustroval Miroslav Cipár

Bratislava, Buvik 2004

Najnovšie, rozšírené a zrevidované vydanie jednej z najslávnejších antológií ľudovej slovesnej tvorby pre deti vychádza ako pocta jednej z najvychýrenejších tvorkýň slovenskej detskej knihy v 20. storočí – Márii Ďuríčkovej – k jej nedožitým osemdesiatym narodeninám. A v tiráži nájdeme samé mená, ktoré celé decéniá tlačili balvan tvorby pre deti na vrchol: ilustrátor Miroslav Cipár, knižný vizážista Ľubomír Krátky, doslovista Milan Rúfus, expert Ján Poliak, editorka Mária Števková, jazyková redaktorka Elena Račková. Zlatá brána zostala tridsať rokov prvým zasväcovateľom niekoľkých detských generácií do tajomstiev napísaného slova, uhrančivou pozvánkou do šantivých hier, zrozumiteľnou taktovkou hudobnosti a rytmiky i priezračnou studnicou múdrosti na všedný deň i nedeľu. A buvikárske vydanie je svojím knižným kumštom a svojou profesionalitou vskutku dôstojnou poctou prvej dáme autorskej rozprávky, ktorá bola tvorivou osobnosťou aj vtedy, keď netvorila vlastné texty, ale len zbierala a pripravovala do knižiek tie, čo poletovali nad jej vlastným detstvom i detstvom jej predchodcov. Okrem toho je však aj čímsi nemenej dôležitým: dôkazom, že živé slová majú dlhý život a že ani akýkoľvek vábny svit monitorov a neodolateľny luskot klávesníc nenahradí ich nenútený pôvab a nevtieravú nákazlivosť.

Ďuríčkovej zbierka bola priekopníckym pokusom o integráciu mnohých žánrov detskej tvorby a v istom zmysle bola predchodcom dnešných tendencií multimedializovať slovo i knihu. V jej tematizovanom rastri sa ocitli autentické ľudové rozprávky, pesničky, riekanky, príslovia, porekadlá, hádanky, rytmizované popevky, slovné hračky a hry popri spracovaných, novovytvorených či zbrusu ,,vybrúsených” textoch, ktoré ,,zozbierateľka” dokázala nabiť rovnakou energiou svojho vkusu do takej miery, že spolu vytvárajú dynamický celok. Ďuríčkovej ponuka nie je určená na súvislé čítanie, je skôr skomponovaná ako encyklopédia hravosti a tvorivosti, kde si každý mladý čitateľ na ktorejkoľvek strane nájde niečo, čo možno rozvíjať, s čím sa dá pomaznať, pri čom možno zažiť radosť. Texty akoby boli naozaj nasmerované na ,,vnútornú stranu hrdielka” (Rúfus), vari aby boli bližšie k detskej duši a aby ich nanovo rozozvučali detské hlasy bez ohľadu na desaťročie, z ktorého pochádzajú. Ďuríčkovej kniha je aj napriek hravosti, spevavosti a skromnosti predsa len aj akousi manifestáciou slovenského génia, ktorého rozmery sú tak presne zachytené napríklad v slovenských ľudových rozprávkach: veľká túžba v malej realite, pričom veľkosť nie je nikdy prázdna a malosť nikdy nie je bezduchá. Mladý čitateľ môže prostredníctvom textov, ktoré preňho dala dohromady Mária Ďuríčková, dostať do seba príslušnú dávku realizmu, zmyslu pre pravdu a opravdivosť v spojení s citom a fantáziou. Lebo tak to odjakživa chodilo, keď práca a boj boli radosťou, a keď to platilo aj naopak: hodnoty, ten zlatý kľúčik k životu, boli skryté rovnako v hre ako v práci. Pravdaže, vybrané texty sa vyznačujú vysokým koeficientom priezračného humoru, ktorý v sebe tají iróniu k povaľačstvu, lenivosti, hlúposti. Pravdaže, aj pri všetkom tomto dobromyseľnom vyrývačstve málokde inde nájdeme toľko jemného taktu a ohľaduplnej kultúrnosti ctiacej si ľudské vlastnosti a najmä ľudskosť ako takú ako v týchto íverčekoch ľudovej filozofie: otec je otec, matka matka a syn syn, a to isté platí o dobre a zle, o kráse a ošklivosti. A Ďuríčková dala nepateticky vyniknúť ešte jednému fenoménu priam modelujúcemu dušu slovenského človeka: vzťah k prírode, ktorý tu je taký prirodzený, že si priam vyžaduje krásny rým, uchvacujúci rytmus, ale i uvážlivú cézuru na jeho zmyslové prežívanie. Ľudský svet plný zvieratiek, stromov, vody, skál a skaliek.

Takže Buvik má na svojom konte ďalšiu dobrú, krásnu a užitočnú knihu. Kiežby poslúžila dnešným deťom tak, ako ich rodičom poslúžili predchádzajúce vydania.

Alexander Halvoník