Vyhľadávanie
Štefan Moravčík
Zlatá kniha Záhoria
Martin, Matica slovenská 2003
Kraj medzi Malými Karpatami a riekou Moravou obývajú svojrázni Záhoráci. Majú svojský humor, svoje povesti a rozprávky, osobité tvrdé nárečie bohaté na originálne ustálené spojenia: ,,Od Kútú až po Mauacky / vyprávjame záhorácky / Suaďunké jabúčko / kyseué zelé / Záhorák enem / svoje si mele.“ O Záhorákoch koluje množstvo vtipov a sympatické je, že sa na nich dokážu sami zasmiať a šíriť ich ďalej. Vďaka profesorovi Palkovičovi knižne vyšiel aj Záhorácky slovník. Záhorie a Záhoráci sú aj hlavným prameňom tvorby Štefana Moravčíka. Povesti zozbieral v knihách V Kiripolci svine kujú a v Tajnej knihe Záhorákov. Najnovšie mu vyšla Zlatá kniha Záhoria. Je výsledkom jeho usilovného hľadačstva a lásky k rodnému kraju.
Stanovil si neľahkú úlohu, vytvoriť čitateľsky príťažlivý obraz Záhoria.
Základné historické a geografické údaje a vybrané obce a mestečká predstavuje po ,,moravčíkovsky”, dopĺňa ich o zaujímavosti a povesti viažuce sa k danému miestu. Porozpráva o žobrákovi, ktorý objavil liečivú silu prameňa v Smrdákoch, o čiernej pani z Branča, o hodoch v Kútoch, ktoré by neboli hodami, ak by sa na zábave nepobili, ale aj o skalickej šibenici ,,enem pro nás a pro naše dzeci”.
Kraj a jeho obyvateľov však ťažko vtesnať do jednej knižky, a tak Moravčík povyberal to, čím sa možno pýšiť doma aj vo svete. Umelcov, spisovateľov a vedcov tvoriacich Záhorácky panteón. Predstavil národných umelcov Ferdiša a Jozefa Kostku, Jána Mudrocha, Jána Želibského, Máriu Kišoňovú-Hubovú, Ladislava Slováka, Janka Blaha, Martina Benku, Margitu Česányiovú, Máriu Kraľovičovú, Karola Machatu a Ladislava Novomeského, ktorí sa na Záhorí narodili, alebo ich život a tvorba boli s ním späté.
Osobitnú pozornosť venuje spisovateľom z tohto regiónu, zaoberá sa napríklad aj ich pseudonymami, motivovanými názvami rodného kraja – Záhorský, Skalický, Šaštínsky, Levársky... Z ich tvorby a textami reflektujúcimi Záhorie vytvoril nádhernú mozaiku hýriacu rôznorodosťou a nápaditosťou.
V Záhoráckom pantéone nájdeme aj Štefana Pilárika, ktorý sa narodil v Očovej, ale istý čas pobýval v Senici, a úryvok z jeho skladby Sors Pilarikiana, kde píše o svojom zajatí Tatármi: ,,blízko od Senice města, kudy do Kunova cesta, na mně padli nemilostní a štekali co psi besní”. Významné miesto tu patrí Jánovi Hollému, Viliamovi Paulínymu-Tóthovi, Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi, Svetozárovi Hurbanovi Vajanskému, Ľudovi Zúbkovi, Štefanovi Gráfovi... Moravčík povyberal ,,fajnovosti“ a milé historky, napríklad ako Hurban v Hlbokom založil Spolok miernosti. Dedinčania svoj sľub, že nebudú piť alkohol, dodržali tak, že ho jedli lyžicou. Pôvabný je text Jaroslava Haška o jeho pobyte v Brodskom, či naivne strelené názory nedoceneného ,,prezidenta zemegule“ Jána Maliarika.
Do bohato členeného textu s citom pre mieru Moravčík vkomponoval vtipy (Proč sadzá Záhoráci zelé? Víc huav, víc rozumu!) zaujímavosti (v jaskyni Dzeravá skala pri Plaveckom Mikuláši sa našiel zlomok hrotu z mamutieho kla dlhý 32 cm), prezývky obyvateľov jednotlivých obcí, druhy vína (ortopedické – trikrát zlomené), príslovia a porekadlá (husí perí šecko smjerí – všetky problémy sa vyriešia v manželskej posteli). Kraťulinký záhorácky slovníček pomôže lepšie pochopiť časti textu v záhoráckom dialekte. Veľkorysé grafické spracovanie s primeraným ilustračným, dokumentárnym materiálom robia z diela skutočnú Zlatú knihu Záhoria. Moravčík vytvoril originálnu regionálnu vlastivedu, akýsi grunt, ktorý môžu Záhoráci ďalej rozširovať a dopĺňať, lebo
Záhorie je borovica obrovská,
A kto na ňu vylezie,
Všetky perly víle zje,
Pánaboha pobozká.
Margita Bíziková
