Vyhľadávanie
Trvácnosť spojenia
Zlatá reťaz, Bratislava, Ikar 2009. Zostavila Elena Slobodová
Naša ľudová slovesnosť, slovesný folklór je zázrak. Neznie to síce exaktne, ale snáď emotívnosť tohto tvrdenia svojou spontánnosťou preváži množstvo iných, fundovaných definícií. A keďže je zázrak, tak sa aj ako zázrak správa! V prvom rade to dosvedčuje fakt, že ľudová slovesnosť neustále žije. Kontinuita ju vždy cez zostavovateľov, upravovateľov a bádateľov vovedie do aktuálnosti, ale zároveň ju celú „neukradne“ pre dočasnosť a ponechá jej čerstvý spodný prúd, priezračnú jaskynnú hĺbku, ktorá sa vo svojej variabilite správa ako večnosť. Preto je nám symbolika názvu Zlatá reťaz blízka a jasná: to zreťazenie evokuje trvácnosť spojenia a to zlato snáď ani netreba analyzovať. Živá kontinuita však ešte neznamená všetko, zázračnosť by sa ešte mala prejaviť priamo v človeku. A tu sa ľudová slovesnosť správa ako rastový hormón. Veď ktorá generácia by napríklad nepoznala vtipnú pesničku, že pokapala na salaši slanina a veru sa aj nestotožnila s beťárskym Martinom, teda s našou milou národnou vlastnosťou... Na slovesnosti rastieme, v hlave nosíme jej príbehy, prvé skice vedomého sveta, obrazy, úryvky, tóny, možno konkrétny mentálny zážitok z uspávanky. Aj Zlatá reťaz dáva príležitosť rásť, položiť základné štruktúry myslenia, rozsvietiť vnútorný priestor, prezentovať vzťahy medzi predmetmi, medzi ľuďmi, človekom a prírodou, ukázať prirodzené reálie. A uvedomiť si rozdiely medzi možnosťami a nevyhnutnosťou: keď prevážia možnosti, vtedy triumfuje Janko Hraško, zjav pre bezdetných gazdovcov, ktorý im prinesie radosť, lásku a bohatstvo, alebo opačne, keď sa všetko zvráti do nevyhnutnosti, ako v prípade vajca, ktoré mohlo vandrovať koľko chcelo, aj tak nepresiahlo svoju vajcovosť, svoje určenie, keď prasklo v pahrebe, alebo ako vo verzii z tohto titulu, keď sa dokotúľalo späť do komory. Ale ešte ani toto by nemusel byť ten pravý zázrak, známe žánre ľudovej slovesnosti nedávajú len rásť deťom, majú v sebe štipku univerzálnej múdrosti aj pre dospelých, akú jednoducho nemôže v sebe skompletizovať žiadne jedno autorské vedomie. Vtedy to vyzerá tak, že čítajúc deťom zo Zlatej reťaze sa sám dospelý čítajúci cíti byť oslovený, dotknutý žartom či vážnosťou, platnosťou starých právd, ktoré sa nezrodili z umelých filozofických systémov, ale z kolektívnej filozofie dlhodobej skúsenosti. A práve dospelý môže mať k tejto knihe aj výhradu, najmä voči uvoľnenému tematickému členeniu do kapitol s neistými hranicami v samotnom texte - zišiel by sa takisto register. Dieťa si asi viac všimne ilustrácie v pastelových farbách. Katarína Ilkovičová v nich skĺbila tvarovú jednoduchosť so živou výrazovosťou, čím dotvárajú vzácnosť knihy, ktorá môže byť doma hocikde, teda aj doma, v škôlke a škole, v centrách voľného času, v kultúrnych a spoločenských inštitúciách.
Radoslav Matejov
