Vyhľadávanie
V Zlatne, dedinke neďaleko Zlatých Moraviec, už dávno nedolujú zlato. Prinajmenšom od 16. storočia. Dnes oplýva inými pokladmi. Leží v náručí tribečských hôr, poskytuje ľuďom krásu prírody, pokoj, harmóniu. Emil Benčík, rodák zo Zlatna, dlhoročný rozhlasový pracovník, novinár a spisovateľ, sa podujal vo svojej monografii Zlatno v náručí hôr (Obecný úrad v Zlatne 2014) vzkriesiť minulosť dediny a zmapovať aj jej prítomnosť.
V zlatonosných nánosoch potokov v tribečských vrchoch dolovali vzácny kov pravdepodobne už Kelti, po nich Slovania. Prvé písomné správy o Zlatne a zlate pochádzajú z 11. storočia. V zakladajúcej listine opátstva vo Svätom Beňadiku z roku 1075 sa medzi povolaniami obyvateľov osád na úpätí tribečského pohoria spomínajú aj zlatníci. Medzi najbohatšie ryžoviská patril potok Stránka. Jeho sláva zapadla v polovici 16. storočia. Ale odvážlivci sa ešte aj dnes púšťajú do hľadania a napodiv – občas nejaké minizrnko aj nájdu.
Emil Benčík vydoloval z histórie rodnej obce mnoho závažných a zaujímavých údajov – o Keltoch, Kvádoch a Rimanoch na tomto území, o slovanskom osídlení, období Veľkej Moravy, období, keď Zlatno bolo poddanskou obcou Benediktínov, keď patrilo Forgáčovcom, Rákociovcom, Erdödyovcom... Osobitnú pozornosť venuje obdobiu Slovenského národného pov stania. Zlatno a neďaleký Skýcov boli partizánskymi baštami v tribečských horách. Na prelome rokov 1944/45 sa sem uchýlilo vyše tisíc partizánov. V bojoch vyhasli desiatky životov. Havarovali tu dve zostrelené sovietske bombardovacie lietadlá, ktoré núdzovo zhodili bomby a tie zasiahli domy v dedine. Zahynulo jedenásť obyvateľov Zlatna a jedenásť letcov.
Zvlášť cenné v knihe je mapovanie materiálnej kultúry, zvykov a osudov obyvateľov. Defilujú tu príbehy – vážne, smutné, tragické, ale i veselé a komické. Kniha výborne zapadá do úsilia, ktoré sa v posledných rokoch u nás úspešne rozvíja: skladať mozaiku našej národnej histórie z dôkladnej znalosti regionálnych dejín.
