Vyhľadávanie
Bratislava, Marenčin PT 2011
Existujú dve skupiny spisovateľov – jedni, ktorí popri svojom civilnom zamestnaní píšu, a druhí, ktorí popri písaní pracujú. Svetlana Žuchová je ojedinelý prípad skĺbenia oboch skupín. Napriek tomu, že na plný úväzok pracuje ako lekárka (na Psychiatrickej klinike Karlovej univerzity), súčasne sa v plnej miere venuje písaniu. Okrem blogov, publikačnej činnosti v rôznych časopisoch (Romboid, Rak, Vlna a i.) prekladá z nemčiny a angličtiny, v roku 2003 debutovala zbierkou poviedok Dulce de Leche (za ňu dostala prémiu Ivana Kraska), neskôr pribudla novela Yesim (2006), vďaka ktorej sa stala finalistkou súťaže Anasoft litera 2007.Autorkina najnovšia kniha Zlodeji a svedkovia je rozdelená na dve časti: Zlodeji a Výpovede. Oba pojmy sú v príbehoch plne zastúpené. Kompozícia príbehu predstavuje akúsi spoveď hlavných hrdinov, ktorí čitateľovi predostrú nielen svoje životné skúsenosti, ale i názory, myšlienky a pocity. Marisia, Janut, Gregor, Borko, Petra, Nina... ľudia, ktorí mali svoje sny, túžby a predstavy, no tie stroskotali pri zrážke s realitou. Osamelí jedinci túžiaci po zlepšení finančnej situácie, ale najmä túžiaci niekam patriť, sa pri ceste k ideálom nevyhnú krádežiam, ale aj nevere a odcudzeniu vo vzťahu. Niektorí hľadajú únik z reality v spomienkach na bezstarostné detstvo a detaily s ním spojené (príbeh Marisie), iní, naopak, chcú spomienky freudovsky vytesniť a utiecť pred nimi (príbeh Januta), iní dostanú šancu zmeniť chybu z minulosti, aby napokon zistili, že to je nemožné a čas sa nedá vrátiť (príbeh Niny). Svetlana Žuchová mozaiku malých ľudských osudov dopovie a nechá priestor každej svojej postave na doplnenie svojho príbehu. Retrospektívne návraty do minulosti sa striedajú so sivou prítomnosťou a s vytúženou budúcnosťou...Žuchová striedaním dlhých súvetí s krátkymi, úsečnými vetami vnáša do textu dynamiku. Detailné opisy na prvý pohľad banálnych vecí symbolizujú vnútorné napätie a životnú rozladenosť hrdinov. Nevyslovené alebo nedopovedané vyústi do nedorozumení a ochladenia vzťahov (vzťah Marisie a Niny alebo Niny a Marca) a časté sú i opakovania.Štruktúra príbehu Zlodeji a svedkovia silno pripomína filmy Quentina Tarantina (Pulp Fiction) alebo mexického režiséra Alejandra Gonzálesa Inárritu (Amores Peros, Babel). Podobne ako v nich, i tu je porušená chronológia: výpovede postáv sa prelínajú a keď si čitateľ myslí, že už o nich vie všetko, zisťuje nové fakty. Zážitok, či pocit z daného momentu interpretuje každá postava zo svojho uhla pohľadu (s čím súvisia aj spomenuté časté opakovania). Napínavá spleť núti čitateľa dočítať knihu až dokonca, aby zistil, či sa postavy postupne priblížili k svojim ideálom, alebo zostali stagnovať v smutnej realite. A ja som si po dlhšej dobe opäť uvedomila, že aj slovenskí autori dokážu písať kvalitné knihy...
