Recenzia
Katarína Vargová
01.04.2021

Zlyhanie systému opísané v mrazivom románe

Kate Elizabeth Russell: Ty krásna, temná Vanessa

Preklad: Ina Martinová a Jana Kantorová-Báliková

Bratislava: Lindeni, 2020

 

Kniha Ty krásna, temná Vanessa vznikala osemnásť rokov. Vydaniu predchádzal široký rešerš témy zneužívania, ktorý sa podaril autorke Kate Elizabeth Russelovej pretaviť do znepokojivého románu, zachytávajúceho prežívanie obete groomingu a sexuálneho násilia. V dobe silnejúceho hnutia #metoo je príbeh nerovného vzťahu pätnásťročnej Vanessy s jej štyridsaťdvaročným učiteľom Stranom pripomienkou, ako fatálne môže systém zlyhať.

Ty krásna, temná Vanessa vyšla v preklade Iny Martinovej vo vydavateľstve Lindeni v roku 2020. Priazeň čitateľov si našla tak na Slovensku, kde je momentálne vypredaná, ako aj v zahraničí. Ako jeden z mála získal tento debut miliónovú knižnú zmluvu. Pozitívne recenzie vyšli v prestížnych denníkoch ako The New York Times či The Guardian, knihu velebili úspešní autori Gillian Flynn či Stephen King. Russelovej sa totiž podarilo spracovať takú citlivú tému bez zbytočného klišé a s bolestnou pravdivosťou.

Pätnásťročná Vanessa je introvertné dievča, ktoré má talent na písanie. Strane má štyridsaťdva, je jej obľúbeným učiteľom literatúry a svoju pozíciu sily zneužije už po pár týždňoch školy. Od lichôtok o jej šatách a tvorbe cez prvý dotyk vo vlasoch či na kolene až po znásilnenie v jeho byte prejde len krátky čas. Strane nenecháva nič na náhodu, už pred prvým bozkom Vanesse vyzná lásku, opakovane prehlasuje, že ona má možnosť výberu, že je na nej, ako sa ich vzťah vyvinie. Osamelej Vanesse jeho záujem lichotí, teší ju, že si ju konečne niekto všimol – „a nie len nejaký priblblý rovesník, ale muž, ktorý prežil kus života, ktorý toho už toľko videl a vykonal, a predsa si myslí, že som hodna jeho lásky“. (s. 101)

Sugestívnosť románu vytvára aj rozprávanie v prvej osobe, takže každú emóciu, zakázaný dotyk a Stranovu manipuláciu môže čitateľ prežívať spolu s hlavnou hrdinkou. Autorka nás nenechá vydýchnuť, sexuálne scény sú mrazivé a nechutné, až nadobudnete pocit, že sa to deje práve teraz aj vám. Okrem opisu začiatkov nebezpečného vzťahu z roku 2000 získavame aj pohľad na následky, ktoré Vanessu čakajú. V roku 2017 ju vidíme ako zlomenú recepčnú v hoteli, bez priateľov, príležitostne sa oddávajúcu sexu s anonymnými staršími mužmi. So Stranom je stále v kontakte. Do jej života sa naplno vracia po obvineniach zo zneužívania jeho ďalších obetí. Aj po takmer dvadsiatich rokoch stavia Vanessu do pozície slabšej, kde ju psychickým vydieraním presviedča, aby sa k žalobe nepridala, aby svoj príbeh nevyrozprávala.

„(...) Chceš ma postaviť pred súd? Aby si to mohla urobiť, zlatko, musíš neochvejne veriť, že som ti ublížil. (...) Lebo ak si o tom presvedčená, povedz to, a ja sa vydám na políciu. Ak si myslíš, že by som mal ísť do väzenia, prísť o slobodu a na zvyšok života byť označkovaný ako netvor len preto, že som sa nešťastne zamiloval do tínedžerky, potom mi to, prosím, povedz hneď teraz.“ (s. 282 – 283)

Najznepokojivejšie je v knihe vykreslené zlyhávanie systému. Chýbajúca sexuálna výchova v školách, nedostatok podpory a ochrany žiačok na internátnej škole, vedenie školy, ktoré obvineniam voči Stranovi neverí, snaží sa ich hodiť na Vanessu a potom všetko čo najrýchlejšie ututlať. Trpká je aj ignorácia zo strany Vanessinej matky. Keď nájde v jej veciach fotografiu z výletu so Stranom, rozhodne sa mlčať a nekonať. Paradoxne, najväčšmi za Vanessu bojujú jej spolužiaci, s ktorými nemá žiaden vzťah a ich pomoci sa bráni pod vlastnou zámienkou, že na Stranovu pozornosť žiarlia.

V anglickom jazyku sa obeť sexuálneho násilia označuje slovom survivor, čiže preživší. Kým obeť možno vnímať cez bezbrannosť, preživší je ten, kto našiel silu a prekonal aj to, čo ho takmer zabilo. Vanessa prežila hlbokú traumu, ale vďaka terapii a vlastnej sile môže žiť ďalej. Ty krásna, temná Vanessa je príbehom, v ktorom sa zo slabých obetí stávajú odhodlaní preživší. 

„Ruby hovorí, že chvíľu potrvá, kým pocítim skutočnú zmenu, že si mám dopriať šancu nedívať sa na svet jeho očami. Už ten rozdiel začínam cítiť. Tú čistotu a ľahkosť.“ (s. 420)