Vyhľadávanie
Tatiana Jaglová je poviedkarka, ktorá na krátkej ploche viackrát vypovedala svoju pravdu o živote. Teraz sa rozhodla zmeniť žáner a svoje schopnosti vyskúšať na širšej epickej ploche románu, ktorý vyžaduje aj rozmernejší kompozičný zámer ako poviedka. Autorka sa pustila do lákavej možnosti zachytiť rozsiahlu oblasť javov, udalostí, psychologických a spoločenských situácií. Zložitosť úlohy pre autora narastá aj tým, že sa vyberie cestou komorného románu, kde nevystupuje príliš veľa postáv zamotávajúcich dej. Tatiana Jaglová ich zredukovala vlastne iba do dvoch rodín, čím získala veľký priestor na analyzovanie a ponor do vzťahov medzi nimi. Na jednej strane šachovnice stojí manželský pár Adama a Angely, na druhej zasa manželia Emília a Robert. Obe manželstvá majú za sebou viacročné spolunažívanie, tak sa z ich vzťahov postupne stával iba zvyk spolunažívania pod jednou strechou. Stalo sa to, čo Robert na jednom mieste konštatuje, že si ani nevšimol, ako sa „z Milky stala Emília“. Krízy v oboch manželstvách, v ktorých pevným putom nie sú ani dospelé deti, sú vhodnou pôdou na vytvorenie nového partnerstva. Záleží len na tom, komu autorka tieto nové úlohy pridelí. Do osídiel lásky sa zapletú Robert a Angela, ktorí spolu prežívajú to, čo v ich súčasnom živote už prikryla pavučina a patrí to do ich súkromného múzea. Odrazu sa naskytne niekto, kto je ochotný pomyselnú pavučinu sfúknuť. A to môže byť predzvesť drámy. Tatiana Jaglová popri tejto dominantnej línii ukazuje aj na iné vzťahy, napríklad na puto medzi vnukom Patrikom a starým otcom Robertom či na konfrontačný vzťah medzi Angelou a dcérou Beátou, alebo vzťah medzi Beátou a druhou Angelinou dcérou Magdalénou. Po prezradení Angelinej nevery sa na scénu dostáva aj ďalšia problémová dvojica určená neverou manžela Adama. Autorka môže v týchto krízach rozohrávať príbehy či epizódy na stupnici rozličných emócií od lásky, cez nenávisť, pohŕdanie, urazenosť, nepochopenie, odcudzenie, drobné intrigy a pod. V týchto posplietaných rodinných vzťahoch vystupujú jedna či dve postavy mimo rodiny (Robertov spolupracovník Zdenko a Miška pracujúca spolu s Angelou ) – sú v určitej miere iba akýmisi „pomocníkmi“ pri chápaní problémov hlavných postáv. Charakter postáv sa zvyčajne prezradí v ich konaní (napr. Adam chce dostať manželku Angelu na psychiatriu, chce podpáliť dom, kde sa nasťahovala a pod.) Napokon vzťah medzi Robertom a Angelou treba chápať aj ako cestu za šťastím, na ktorej sú však aj obete vyjadrené rozpadom predchádzajúcich manželstiev a rodín. Možno si položiť otázku, či na základe týchto strát ide o skutočné šťastie nového páru, ale autorka si pravdepodobne myslí, že áno, veď nový vzťah korunuje dôležitým vzájomným prvkom (pointu neprezradím)! Ten je dôležitým atribútom pre tento typ literatúry životných osudov...
