Znovuzrodenie - Rudolf Dobiáš - Život je príbeh

Život je príbeh

Život je príbeh

Rudolf Dobiáš: Znovuzrodenie, Prešov, Vydavateľstvo Michala Vaška 2007

  Rudolf Dobiáš (1934) je autorom niekoľkých desiatok rozhlasových hier, rozprávok a dramatizácií próz iných autorov. Okrem toho napísal niekoľko knižiek pre deti, dve básnické zbierky (Slávnosti jari, Medzi trávou a vetrom), ako aj publikáciu Zvony a hroby, ktorá osciluje na pomedzí faktografie a beletrie. Je zostavovateľom dvoch obsiahlych zborníkov Triedni nepriatelia, vypovedajúcich o brutalite komunistického režimu. Venuje sa tiež umeleckej próze, doteraz vydal tri zbierky kratších i dlhších noviel: Temná zeleň, Tajní ľudia a iba celkom nedávno Znovuzrodenie.

  Najnovšia kniha Rudolfa Dobiáša potvrdzuje, že v jednoduchosti je krása, alebo tiež, že pravá krása je v podstate jednoduchá, čiže prirodzená, čistá a zrozumiteľná, podobne ako pravda. Možno to povedať v súvislosti s vonkajšou podobou knihy (grafická úprava Miroslav Cipár a ilustrácie Jozef Vydrnák), ale aj vnútornou, ideovo-estetickou a obsahovou.

  Súbor obsahuje osem noviel. Úvodná próza Múr, ktorý popravili odzrkadľuje komplikovanosť človeka a medziľudských vzťahov, hovorí o potrebe lásky a rodinného zázemia, a to na pozadí napohľad prostého príbehu bez mimoriadnych dramatických zvratov. Druhá novela Jozefove nové šaty je príbehom obyčajného človeka, ktorý sa po svojom vyrovnáva s nežičlivým osudom. Komorne ladená a viac na vnútorné prežívanie postáv zameraná próza Klavír nám približuje hrdinov i zbabelcov každodennosti. Cesta v hlbokom snehu zas zachytáva príbeh amnestovaného trestanca a jeho matky, zároveň pripomína nevyhnutnosť viery a nádeje. V novele Prvá láska píše Dobiáš o človeku, ktorého život sa bolestne zauzlil v súkolí totalitného režimu. Ústredná próza Znovuzrodenie má charakter beletrizovanej svedeckej výpovede nevinne trpiaceho človeka. V próze Chlapec za oknom autor poukazuje na to, že človek bez primeraného vnútorného ukotvenia sa ľahko dostane na scestie a ublíži druhým i sebe. Posledná novela Bosý anjel je postavená na silnom príbehu o láske a hľadaní miesta, „kde sa končí sen a začína šťastie“.

  Ako čítame v doslove Antona Baláža: „Znovuzrodenie nateraz završuje Dobiášov veľký epický cyklus príbehov o nezabúdaní a odpúšťaní... Dobiášove prozaické knihy z prítmia významne obohatili súčasnú slovenskú literatúru, nanovo zvýraznili jej humanistickú tradíciu a zároveň vytvorili dramatický a umelecky sugestívny obraz temných stránok slovenského života v druhej polovici 20. storočia.“ A môžeme dodať, že v Dobiášovom podaní sú temné stránky života vyvažované hľadaním a nachádzaním mravných hodnôt.

  Rudolf Dobiáš ako spisovateľ zostáva verný skutočnosti. Neodvracia sa od nej, práve naopak, z nej vychádzajúc modeluje svoje diela. Príbehy zo života pretavuje do príbehov literárnych, umeleckých, zovšeobecňujúcich. Píše o láske i nenávisti, čestnosti i zrade, o túžbe po šťastí. Nič ľudské mu nie je cudzie, a najmä mu nie je cudzí človek, aj preto sú jeho prózy plnokrvné a umelecky pôsobivé... Život je príbeh, ktorý túžime dopovedať – a umenie nám to aspoň v istom zmysle umožňuje.

Ján Maršálek