Recenzia
Jana Kičura Sokolová
07.01.2018

Zo súkromia uhorskej aristokracie

História je zaujímavá svojimi vládcami, zápasmi o politickú moc či vojnovými ťaženiami. Za múrmi panských sídel sa však okrem politického diania odohrával aj každodenný príbeh všedných dní, ktorým žili všetky vrstvy obyvateľstva spolu so svojimi pánmi. Monografia Život na šľachtickom dvore od autorky Tünde Lengyelovej nám odkrýva tajomný záves zahaľujúci sociálny život uhorskej šľachty.

Kniha sa zameriava na obdobie raného novoveku a tematicky je koncipovaná do piatich okruhov, ktoré sa orientujú na odievanie, stravu, domácnosť, hygienu a voľný čas. Sleduje režim dňa, osobnú hygienu, podrobne opisuje časti mužského a ženského odevu, bohatosť a pestrosť stravy, šľachtické rezidencie a možnosti trávenia voľného času. Na základe dochovaných dokumentov v podobe testamentov, zápisníc, súkromnej korešpondencie, ale aj vďaka osobným denníkom a memoárom, tak vznikla práca pútavo a dôveryhodne rekonštruujúca život sociálnych vrstiev Uhorska.

Najväčší priestor sa venuje šľachte a meštianstvu, už menej sa čitateľ dozvedá o živote poddaných, čo úzko súvisí s pramennými materiálmi, ktoré opomínajú spomínanú vrstvu obyvateľstva. Autorka jednotlivé informácie prirodzene zapája do kontextu európskych dejinných udalostí, čím vytvára zaujímavý, a najmä ucelený historický obraz. Efektívne upozorňuje na takmer neznáme uhorské osobitosti a špecifiká, vyzdvihujúc tak jedinečnosť Uhorska. Zároveň na porovnanie uvádza príklady z iných európskych kráľovských dvorov (ranný rituál Františka II. Rákocziho v porovnaní s ranným rituálom francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV.).

Ústrednými postavami knihy sú príslušníci uhorskej šľachty (muži, ženy i deti). Čitatelia vďaka autorke vstupujú do „kuchýň“ Esterházyovcov, Nádasdyovcov, Thurzovcov, Pálffyovcov, Rákocziovcov, Tökölyovcov a viacerých uhorských vzdelancov, pričom primárne sa Lengyelová nevenuje životopisným výpočtom, ale nazerá do ich každodenného súkromia, čo je mimoriadne čitateľsky zaujímavé a pútavé. Nevyhýba sa ani témam bulvárnejšieho, respektíve ľahšieho charakteru, ktoré sú označené ako zaujímavosť: Módne klebety zo snemu, Zaručené recepty na krásu. Autorka tak vytvára obraz príslušníkov uhorského šľachtického dvora, ako aj jednotlivých šľachticov. Odkrýva to, ako sa veci bežného charakteru podieľajú na ich postavení a vážnosti, v rámci uhorských stavov.

Publikácia má charakter odbornej monografie, čomu zodpovedá aj jazykový štýl. Napriek tomu sa Lengyelová vyhýba zložitým vetným štruktúram a zaťaženiu textu hromadením odborných termínov.

V závere je umiestnený abecedný prehľad príslušníkov uhorskej šľachy, ktorí sú v monografii uvedení. Nachádzame tu stručné informácie o jednotlivých šľachticoch a ich manželkách. Kniha je doplnená o čiernobiele dobové ilustrácie, nápomocný je aj miestny, menný register a vysvetlivky v podobe poznámok.

Najsilnejšou stránkou monografie je samotná téma a jej uchopenie. Ide o fundované spracovanie (o čom svedčí aj množstvo použitých archívnych prameňov, bibliografie či obrazového materiálu), ktoré sa pretavilo do zrozumiteľného jazykového štýlu, oslovujúceho nielen odborné publikum, ale aj širokú verejnosť.

Tünde Lengyelová knihou Na šľachtickom dvore vecne popularizuje príťažlivú tému, prináša množstvo nových informácií a komplexnejší pohľad na novoveké Uhorsko. Vznikla tak historicky podložená a čitateľsky príťažlivá knižná publikácia, čo sa nepodarí tak často.

Jana Kičura Sokolová