Vyhľadávanie
Patrik Oriešek: Cesta do krajiny Draka. Ilustrovala Han. Bratislava: Monokel, 2020
Vydať sa na ďalekú cestu do Číny by dnes bolo rovnako náročné a riskantné ako v dobe Marca Pola. Oveľa zodpovednejšie je zostať doma a siahnuť po knižke z vydavateľstva Monokel.
Príbeh benátskeho kupca a cestovateľa spracovali literárny kritik a prekladateľ Patrik Oriešek a ilustrátorka Han, graficky publikáciu upravila Martina Rozinajová. Cesta do krajiny Draka predstavuje knižný debut obidvoch autorov.
Patrik Oriešek vyštudoval ukrajinistiku a bulharistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Pôsobil v Ústave svetovej literatúry SAV v Bratislave a ako redaktor a dramaturg v Rádiu Devín. Vytvoril niekoľko desiatok literárnokritických pásiem o súčasnej slovenskej literatúre a cestopisnej literatúre, stojí tiež za rozhlasovým kulturologickým projektom Iné svety – iné pojmy.
Pseudonym Han znie orientálne, patrí však mladej slovenskej ilustrátorke Hane Križanovej. Študovala záhradnú a krajinnú architektúru na Slovenskej technickej univerzite a sociálny dizajn na Vysokej škole úžitkového umenia vo Viedni. Jej ilustrácie sa objavili v knihe Moniky Kompaníkovej a Kamily Musilovej Kvapky na kameni (2019), vo viacerých časopisoch, na grafikách Čiernych dier, na puzzle Puclepucle, na produktoch vydavateľstva Artforum. Vystavovala napríklad na festivaloch Next Comic v Linzi a LUSTR v Prahe.
Aktualizácia tradičného
Znovuspracovať „starú známu“ tému či príbeh je pre spisovateľa aj ilustrátora vždy veľkou výzvou. Oprášiť nánosy iných spracovaní, odkryť jadro, citlivo obliecť starého ducha do nových šiat, ktoré mu sedia a pristanú. Patrik Oriešek a Han túto úlohu zvládli bravúrne.
Kniha veľkým formátom, tvrdou väzbou, farebnosťou a ornamentálne riešenou predsádkou evokuje zbierky orientálnych príbehov a navodzuje trochu tajomnú atmosféru. Sýte farby korenia sa miešajú s tónmi fialovej, modrej a bielej v odvážnych kombináciách.
Cesta do krajiny Draka začína knižnou obálkou, ale viac o nej prezrádza predsádka. Keď si pozorne prezrieme ornament tvorený béžovou líniou na červenom pozadí, nájdeme v ňom ukrytý dračí chvost, zuby, vlny mora, oblaky, dažďové kvapky alebo slzy, pagody, stromy a rastliny, lode, jazdcov, labyrint, mreže a ďalšie atribúty veľkej cesty benátskeho kupca. Marco Polo sa nám prihovára hneď v úvode: „Cesty. Koľko dní, mesiacov, rokov som na nich strávil? Koľko míľ som prešiel púštnym prachom, mazľavým blatom a snehovými závejmi? A teraz sedím tu, v tomto paláci, ktorý je pre nás oboch väzením, priateľ môj, a z dlhej chvíle spomínam na to, čo som videl a prežil.“
Marco Polo sa na cestu „na koniec sveta“ vydal ako dvanásťročný v sprievode otca a strýka, do Benátok sa vrátil v zrelom veku. Objavil Kataju, krajinu Draka a slúžil vládcovi ďalekých krajín na východe – veľkému chánovi. Jeho cestu charakterizuje drsnosť aj jemná krása, nebezpečenstvo aj ochranná náklonnosť chána.
Výtvarný výraz knihy spočíva vo vyváženosti grafickej tvrdosti s maliarskou mäkkosťou. Geometrická (miestami kubistická) štylizácia tvarov je zjemnená rastrami z nenápadných precíznych čiar, šrafúr, ale aj škvŕn. Autorka pracuje s rastrami funkčne – niekedy nimi navodzuje dojem štruktúry a lesku jašteričej kože, prskanie draka či síry, inokedy zobrazuje zvírený púštny piesok, hmlu, sneh. Vďaka rastrom digitálne ilustrácie Han dosahujú magickosť surrealizmu.
Ľudia a krajina
Text Patrika Oriešeka obsahuje najmä opisy prostredia, krajiny, prírodných scenérií a ľudských činností. Ilustrácie sa textu prispôsobujú, ľudské figúry nie sú vo výjavoch dominantné. Výnimkou je zobrazenie Mongolov, oblečených do „krásnych kožušín“, so „skvelou zbrojou“, ktorí vedia obratne používať šable a luky, „strieľať ako nikto iný“, sú vynikajúci jazdci, odhodlaní, vytrvalí, schopní napredovať aj na dne síl. Zobrazenie Mongolov pripomína hrdinov, mužské jazdecké portréty zachytené z podhľadu. Ženy a deti sú podľa hierarchie zobrazené menšie, majú tiež miernejšie výrazy tvárí. Ďalšou výnimkou je chán oblečený v zlatom rúchu (zobrazený tvárou k čitateľovi, umiestnený na vrchole pyramídového schodiska). Vo väčšine výjavov človek dopĺňa krajinu iba ako malý detail vo veľkom celku. Cudzinci, teda Marco Polo, jeho otec a strýko sú často zobrazení ako drobné siluety jazdcov, bezvýznamné figúrky.
Krajina Draka je veľmi rozľahlá a rozmanitá. V niektorých častiach pôsobí nehostinne, tvoria ju ostré, špicaté tvary zdôrazňujúce tvrdosť skál a nebezpečenstvo, ďalšie jej kúty sú zelené a úrodné. Súčasťou krajiny sú mestá. Z textu sa dozvedáme o ich podobe, najmä o letnom a zimnom sídle chána.
Chán prijal benátskych kupcov v zimnom hlavnom meste Tatu. Umelé mesto v tvare štvorca obohnané múrmi a vodnou priekopou malo dvanásť brán, po tri z každej svetovej strany. Ukrývalo ohradený honosný palác, umelé kopce, jazierka s kaprami, podzemnú rieku. Ilustrátorka nám ponúkla abstrahovanú podobu mesta – jeho pôdorys.
S racionalizáciou obrazu (s premenou obrazu mesta alebo plavby na mapu) sa stretávame v knihe viackrát, čo podporuje jej cestopisný charakter. Serióznosť mapám dodáva napríklad zobrazenie kompasu, čísla, vyznačenie trasy., ale aj používanie vtáčej perspektívy pri zobrazení krajiny.
Marco Polo cestoval dlhé roky po krajine Draka. Videl a zažil všeličo, ale to, čo skutočne hľadal, nájsť nemohol. „Draka som vídal na obrazoch v palácových sálach, vytesaného na kamenných stĺpoch na kamenných stélach, vytetovaného na ľudskej koži. Počúval som o ňom piesne roľníkov i rozprávanie lodníkov, no živého som ho viac nestretol.“
Jazyk symbolov
Ilustrácie Han sa k nám v knižke prihovárajú aj prostredníctvom symboliky. Hneď v úvode vidíme červenú šnúru uchopenú rukami, ktorá sa ďalej vizuálne aj významovo transformuje (sprevádza čitateľa v podobe prerušovanej čiary, ukazuje bezpečnú cestu, označuje palác chána). Aj zobrazenie rúk sa transformuje, od prvého obrazu, keď ich vnímame ako ruky Marca Pola a jeho priateľa, až k náznakom akejsi vyššej moci, ktorá manipuluje, vládne, drží v moci, rozhoduje, stráži väzenie Marca Pola (cestovateľa alebo špióna?) či ruke osudu.
Niektoré zo symbolov sa v ilustráciách alebo texte objavujú nenápadne (vták fénix, kapor), iné explicitne (chán jazdí na bielej kobyle, na vôdzke vedie leoparda, v klietkach chová orly a sokoly).
Najvýraznejším symbolom v príbehu zostáva drak. Benátski kupci najskôr pocítili jeho horúci dych, potom ho zahliadli pri rieke v chánovom letnom sídle. Mal mohutné zlaté telo, obkrúcal sa okolo bambusových stĺpov, silnými pazúrmi pridržiaval strechy altánkov. „Zazeral na nás zhora strašným pohľadom. Skôr ako sme sa mu stihli lepšie prizrieť, bleskurýchlo vzlietol a zmizol v oblakoch.“ Obraz draka nesie v sebe obraz hada, zlata, lesku, čohosi strašidelného aj vznešeného.
Druhé stretnutie Marca Pola s drakom prebiehalo v búrke počas plavby do rodných Benátok: „Z neba čierneho ako smola sa vynáral veľký Drak. Mieril priamo na našu loď. Dlho sa nás pokúšal vyhodiť cez palubu. Nechcel drahokamy ani zlato. Prestal, až keď sme uznali jeho pravdivosť. Kývol hlavou a odletel. A čierňava zmizla tak rýchlo, ako sa objavila.“
Aj keď takáto predstava o drakovi môže vyznievať hrozivo, výklad symbolov v našej kultúre sa líši od výkladov v tých východných. V Číne je toto mýtické zviera pokladané za priateľské, múdre, ide o jeden z najvýznamnejších symbolov, uvidieť ho znamená šťastie. Stretnutiu s drakom v knihe Patrika Oriešeka a Han sa preto netreba báť.
Čo ďalej s knižkou
Cesta do krajiny Draka môže byť pre deti užitočná aj po prečítaní. Inšpirovať sa môžeme napr. predsádkou:
Foto Petra Baďová
