Vyhľadávanie
Odišiel básnik ľudskej dôstojnosti
Aimé Césaire
Zošit o návrate do rodného kraja
Bratislava, Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT 2007
Preklad Albert Marenčin
Poézia černošských básnikov Léopolda Sedara Senghora a Aimého Césaira prekročila hranice času a kultúry, z ktorej vzišla, práve v 30. rokoch, keď v Európe silnel fašizmus a Európa akoby sa pasívne poddávala svojskému, európskemu druhu rasizmu. Ich tvorba mala v počiatkoch silný politický podtext, no bola natoľko presiaknutá africkými reáliami a obraznou symbolikou, že sa deklarovala i prijímala ako emancipácia osobitej básnickej poetiky. Kým Léopold S. Senghor bol kresťansky orientovaný, a teda bližší takto orientovanej európskej poézii, Aimé Césaire, martinický spisovateľ, básnik, esejista, pôvodom z Antíl, sa s ňou zblížil cez poetiku nadrealizmu.
Nie je náhoda, že do prvého knižného prekladu Aimého Césaira sa pustil práve stúpenec nadrealizmu Albert Marenčin. Z úryvkov, ktoré pôvodne prekladal na banskoštiavnický festival Cap à l´Est, vznikla po dopracovaní ucelená knižka s doslovom prekladateľa a s kalendáriom Césairovho života a diela. (Zošit vznikal už v 30. rokoch, knižne vyšiel vo francúzštine až roku 1943 s úvodom Andrého Bretona.) Césaire sa po príchode do Francúzska stretol so Senghorom a spolu s komunistickými a antilskými študentmi založili revue Légitime défense, v ktorej verejne hlásali spoločné záujmy. Neskôr založili ľavicový denník L´ étudiant noir, v ktorom černošskí spisovatelia po prvý raz odmietli literárny vzor belošských spisovateľov a prihlásili sa k svojmu černošstvu (négritude – v textoch, v preklade poézie i v doslove A. Marenčina sa uvádza poslovenčená podoba négritude – negrituda). Césairovo surrealistické obdobie bolo inšpirované týmto hnutím a zároveň francúzskymi surrealistami. Zo surrealizmu prebral prvky, ktorými zároveň vyjadril túžbu po oslobodení, spolucítenie s černošským národom. Popri európske básnickej inšpirácii epická šírka obrazov tlmočí v jeho diele, paradoxne, nenávisť k európskym kolonizátorom. Vyjadruje však aj vieru v spravodlivosť a šťastie. V tomto období uverejňuje Césaire básne najmä v revue Tropiques (neskôr zaradené do zbierky Zázračné zbrane). Práve v Tropiques si ho všimol André Breton. Jeho slávna poéma Corps perdu (1949) vyšla s Picassovými ilustráciami. Zbierka Kataster (Cadastre, 1961) obsahuje definitívnu verziu zbierky Uťaté slnko (Soleil coupé – pripomeňme si Fabryho Uťaté ruky; a prebral do nej aj svoju pôvodnú zbierku Stratené telo (Corps perdu).
Hrdosť na černošské korene, ktorou je predchnutá Césairova poézia, nasýtenosť domorodými reáliami, folklórom a tradíciami, sa vďaka bohatej obraznosti stáva výzvou na hrdosť človeka všeobecne a dodnes je apelom na ľudskú dôstojnosť. A to aj sedemdesiat rokov po vydaní Zošita. Mala byť výzvou na realizáciu svojbytnosti kolonizovaného národa, no stal sa z nej univerzálny apel na odvahu hlásiť sa k svojim koreňom, k tradíciám i k folklóru. Napokon aj súčasnosť si vytvára novodobý folklór a novodobé modly... Stretnutie európskej a černošskej poézie, dvoch diametrálne odlišných tradícií, hoci prepojených a pretavených cez symboliku európskej poézie je apelom na udržiavanie autentickosti. A básnický preklad A. Marenčina s precíznym interpretovaním folklórnych a kreolských výrazov i nárečových zvratov jej poslanie utvrdzuje, prehlbuje a posúva k dnešku.
Hoci prekladanie poézie má na Slovensku bohatú tradíciu, preklady významných svetových básnikov dnes vychádzajú zriedka. Marenčinov prvý knižný preklad v slovenčine treba uvítať pre jeho aktualizačný, literárnohistorický i poetický prínos. Nejde len o zapĺňanie bielych miest po čiernych básnikoch (básnikoch negritudy), ale aj o zapĺňanie čiernych dier v kultúre bielej Európy.
Pozn.: Aimé Césaire zomrel 17. apríla vo veku 94 rokov, na jeho pohrebe v hlavnom meste Martiniku Fort-de-France v nedeľu 20. apríla sa zúčastnil aj prezident Nicolas Sarkozy a ďalší predstavitelia Francúzskej republiky. Na pamätnej tabuli pri rakve básnika «negritudy», ktorého André Breton označil za ,,prototyp ľudskej dôstojnosti“, stálo: Aimé Césaire (1913 – 2008) Sloboda, identita, zodpovednosť, bratstvo.
Anna Blahová
