Žraločie mäso ako symbol

Dojímavý, vtipný, ale aj napínavý thriller Joachima B. Schmidta vyšiel koncom minulého roka v mladom vydavateľstve Literárna Bašta. Autor, ktorý je žurnalistom aj sprievodcom po Islande, prináša pútavý príbeh neurodivergentného Kalmanna, islandského Forresta Gumpa, ktorý sa zapletie do vyšetrovania vraždy. Zároveň sa nevyhýba témam citlivosti voči prirodzenej inakosti, rasizmu a globalizácie.

Hlavná postava a zároveň rozprávač, Kalmann, má tridsaťštyri rokov a celý život žije v Raufarhöfne, miniatúrnom mestečku za polárnym kruhom. Podľa vzoru svojho dedka je lovcom žralokov. „Starý otec robieval ten najlepší hákarl na celom ostrove. Ja som robil druhý najlepší. Potvrdili mi to už viacerí, napríklad chovateľ oviec Magnússon von Hólmaendar, ktorý hákarl odoberal priamo odo mňa a dobre hral na harmonike. (s. 23) „Motív hákarlu, fermentovaného žraločieho mäsa, sprevádza celú knihu – nielen ako symbol zhasínajúceho rybárskeho remesla na vidieku, umierajúcej dediny, ale aj ako kľúč k vyriešeniu vraždy Roberta McKenzieho, bohatého podnikateľa namočeného v obchode s drogami.

Kalmann je samozvaný raufarhöfnský šerif, nosí kovbojský klobúk po jeho americkom otcovi, ktorý sa na neho vykašľal. Má len jedného priateľa, svetaznalého Nóiho s telesným znevýhodnením, ktorého nikdy nestretol, pretože nikdy nevychádza z domu. Túži po migrantke z Litvy Nadji, ale ona má, bohužiaľ, frajera. Navštevuje svojho milovaného starého otca, ktorý trpí Alzheimerom a nespoznáva ho. Kniha Kalmann je plná postáv z minorít, ktorých spoločnosť tak celkom neprijíma, niekedy nenápadne a niekedy celkom otvorene. Metafora žraloka funguje aj tu. „Žralok grónsky, vysvetľoval mi, nemá prakticky žiadny mozog, len prepojenia z očí na chrbticu, ale to vôbec neznamená, že žralok grónsky je hlúpy alebo nič necíti. Zdalo sa mi to príšerné. Žralok grónsky by mal mať tiež pocity? Je tam dole na morskom dne v tme smutný? Cíti sa osamelý? Alebo je šťastný? Má priateľov? Dokáže sa zamilovať? Bojí sa, keď ho ťaháme na vodnú hladinu?“ (s. 244)

Kniha sa začína Kalmannovou poľovačkou na polárnu líšku, Čiernu hlavu, ktorá mu dlhodobo uniká. Počas nej nachádza kaluž čerstvej krvi a zapletá sa do detektívneho pátrania po McKenzieho vrahovi. Ako rozprávač podáva udalosti priamo a jednoduchým jazykom, so špecifickým humorom, nad ktorým visí dávka tajomstva. Ak si aj čitateľ myslí, že autora prekukol a vie, kto je vrahom, záverečné rozuzlenie ho prekvapí.

Schmidt je žurnalista, špecialista na Island, ktorý dokáže živo priblížiť atmosféru nehostinného, no zároveň magického ostrova a presne, bez stereotypov a s dávkou veľkej otvorenosti vykresliť jeho obyvateľov. Popri tom buduje funkčný a strhujúci príbeh, kvalitnú detektívku s nečakaným koncom. Knihu Kalmann by si mal prečítať každý, kto má chuť čeliť tabuizovaným témam a popri tom sa zasmiať nad absurditou života.

 

Joachim B. Schmidt: Kalmann

Preklad: Paulína Čuhová

Banská Bystrica: Literárna bašta, 2021