Vyhľadávanie
Bohumil Vžentek knižne debutoval v roku 2010 poviedkovým sledom pod názvom Štyri príbehy, na ten následne nadviazal svojím starším textom, politickou paródiou Príchod spasiteľa. Zdanlivo rozdielne žánre spája téma kritiky spoločnosti, vládnucich zložiek a celkovo sebecké konanie človeka ako takého. S rovnakými témami pokračuje aj vo svojom najrozsiahlejšom diele Slovenská národná detektívka.
Dej sa začína v malej obci pri ukrajinských hraniciach, kde sa mladý ambiciózny policajt zapletie pri vyšetrovaní vraždy do mocenskej hry veľkej politiky. Sme svedkami práce na policajnej stanici, konania starostu obce, organizovaného zločinu, ale aj predstaviteľov veľkej politiky, samozrejme, s pozmenenými menami. Časovo je dej zasadený do búrlivého volebného roku 1998. To, ako môže zapadnutá obec s malým počtom obyvateľov vplývať na veľké dianie na Slovensku, nám zodpovedá román na viac ako štyristo stranách.
Hlavným neduhom celého titulu je neprehľadnosť a nezvládnutý veľký počet hrdinov, ktorým sa stránky kníh venujú. Najdôležitejším hrdinom sa stáva Ján Hodelský, mladý ambiciózny policajt. V záplave spleti iných účastníkov sa jeho konanie stráca, dej tak stojí na mieste a my sa pozeráme na konania rôznych ľudí. Raz z pohľadu starostu, neskôr na jeho mafiánskeho syna, ale nájdu sa aj kapitoly venované úplne minoritným postavám, ktoré narúšajú kontinuitu celého príbehu. Odhliadnuc od problému samotného rozprávania, ktoré je zmätočné a často príliš podrobné a odbiehajúce od hlavnej témy, sa namiesto dôležitých vecí autor zameriava na všemožné úvahy jednotlivcov, ktoré už vôbec nesúvisia s vyšetrovaním.
Jána Hodelského autor predostrel ako naivného rojka, ktorý vzhliada ku knižným hrdinom, spomenuté sú snáď všetky najznámejšie postavy zo svetovej literatúry. Problém s vykreslením postáv je aj u ostatných – akoby išlo skôr o karikatúry než o skutočné osoby. Čitateľ takmer nikomu neverí jeho konanie. Naopak dobre spracovaná téma je politicko-spoločenská kritika, ktorá presne vykresľuje sebecké konanie politikov, ale aj obyvateľov, ktorí si po revolúcii nahrabali majetky a nepozerali sa na dôsledky.
Román lepšie funguje ako kritika spoločnosti, no hlavná detektívna línia je úplne nezvládnutá a stráca sa v nej zárodok dobrého námetu. Bohumil Vžentek si vzal na vrub zložitý a rozsiahly žáner a snažil sa v ňom zachytiť všetko pre neho dôležité. Keby vynechal niektoré postavy, alebo im skrátil kapitoly, azda by išlo o lepšie zvládnuté dielo a čitateľ by sa necítil ako v mori plnom rýb.
Štylisticky a literárne je dielo zvládnuté na jednotku a je vidieť, že pôvodné povolanie autora je učiteľstvo. Dbá na rôznorodosť slovenského jazyka a rozširuje povedomie o slovných spojeniach, ktoré sa už v dnešných knihách príliš nepoužívajú. V tomto smere ide o istú osvetu najmä pre mladšieho čitateľa.
Slovenská národná detektívka je náročné literárne dielo. Tí, ktorí hľadajú detektívny príbeh, môžu zostať sklamaní, ale naopak tí, ktorí hľadajú rozbor slovenského prostredia a politicko-spoločenskú kritiku v dôslednom rozbore, tí budú spokojní.
Jakub Pokorný
