Vyhľadávanie
Caesar s talentom Ciceróna
Winston S. Churchill: Zrod Británie – Dejiny po anglicky hovoriacich národov I.
Bratislava, Vydavateľstvo Európa 2004
Preklad Slavka Kaffková a Martin Plch
Nepamätám sa, že by od čias Jena-Paula Sartra bola udelená Nobelova cena za iné dielo ako beletristické. Napriek tomu vo vyše storočnej tradícii udeľovania týchto prestížnych ocenení nájdeme medzi laureátmi niekoľko významných filozofov a dokonca aj dvoch historikov. Prvým z nich bol Theodor Mommsen, považovaný dodnes za najväčšieho historika starovekého Ríma. Druhého z nich označil roku 1953 člen švédskej Akadémie P. S. Siwertz za „Caesara, ktorý má dar Cicerónovho pera“. Reč je o legendárnom britskom premiérovi Winstonovi Churchillovi.
Udelenie Nobelovej ceny za literatúru tomuto štátnikovi dodnes vzbudzuje rozpaky. Nielen preto, že v tomto prípade išlo skôr o prejav holdu významnej osobnosti než literárnemu dielu v pôvodnom zmysle slova. Mnohí znalci sa s odstupom rokov zhodnú v tom, že jeho prejavy stoja z literárneho hľadiska vysoko nad všetkými objemnými zväzkami kníh, ktoré napísal. A to napriek tomu, že jeho mnohozväzkové diela Svetová kríza a Druhá svetová vojna sú dodnes považované za jedny z najlepších vojnových pamätí všetkých čias. Napokon, stanovy Nobelovej ceny hovoria, že ju možno udeliť i za iné spisy, ktoré svojou formou a podaním predstavujú vysokú slovesnú kvalitu. Problém je skôr v tom, že keď sa v druhej polovici 90. rokov začali vynárať z archívov dosiaľ neznáme informácie o skutočnej tvári Winstona Churchilla, každému muselo byť jasné, že s týmito poznatkami by mýtický štátnik Nobelovu cenu nikdy nezískal...
Štvorzväzkové dejiny po anglicky hovoriacich národov sú jeho posledným dielom a písal ich ako 82-ročný veterán. Sledujú vlastne dejiny britského impéria. Faktograficky bohatý prvý diel sa venuje udalostiam od dobýjania Británie Rimanmi až po predvečer objavenia Ameriky. Churchillov pútavý a zasvätený štýl plný drobnokresieb sa naozaj trochu ponáša na Caesarove zápisky. Na pozadí mohutných otrasov britskej koloniálnej ríše a silnejúcej vlny národnooslobodzovacích zápasov v rozvojových krajinách však toto dielo pôsobilo a pôsobí ako oneskorený výkrik starca pokúšajúceho sa oživiť vieru v impérium. Churchillove úvodné slová, že „Britské spoločenstvo národov má naďalej hlboký pocit súnáležitosti“ svedčia skôr o neschopnosti autora zmieriť sa s realitou. Ani jeho nádej, že táto kniha zohrá „čo i len malú úlohu pri zjednocovaní sveta“ nemôže zakryť pomýlenú filozofiu celej publikácie. Preto trochu prekvapuje zámer vydavateľstva siahnuť práve po tejto Churchillovej knihe. O čo hodnotnejší vydavateľský počin by bolo publikovanie jeho monumentálnej Druhej svetovej vojny alebo Svetovej krízy, ktorá dosiaľ nevyšla ani v češtine! Navyše, celkový dojem z knihy kazí mimoriadne nekvalitný preklad, plný kalkov a trpných rodov. Na druhej strane však treba oceniť priekopnícku úlohu vydavateľstva pri recepcii Churchillovho diela na Slovensku.
Eduard Chmelár
