Mládež hrá v deji-
nách spoločnosti
dôležitú úlohu. Jej elán,
náchylnosť pochopiť
a presadiť nové myš-
lienky sú obdivuhodné.
Naše dejiny sú príkla-
dom toho, že to bola
práve mládež, kto sa
významne zúčastňoval
na dejinných premenách, pravda, často na zá-
klade viacerých diametrálne odlišných ideológií.
Autor knihy Zväzáci (1945 – 1970) (Vyda-
vateľstvo Slovart 2015) Rudolf Belan sa po-
kúsil odkryť tú časť mládežníckeho hnutia,
ktoré sa u nás formovalo po druhej svetovej
vojne. Mládež prežívala povojnové nadšenie
a s chuťou pomáhala postaviť na troskách novú
spoločnosť (Trať mládeže, znovuvybudovanie
vypálenej obce Baláže, Trať družby atď.). V silu
novej spoločnosti neverila iba mládež, ale aj
celý rad inteligencie, spisovateľov, hudobníkov
a umelcov, ako o tom svedčí denník Pravda
(26. máj 1946), kde „elita národa“ deklarova-
la, že „jedine Komunistická strana môže splniť
túžby národa, zaručiť jeho lepšiu budúcnosť“. Pod
týmito slovami boli podpísaní Andrej Bagar,
Ladislav Čemický, Martin Gregor, Pavol Ho-
rov, Alexander Matuška, Alexander Moyzes,
Ladislav Novomeský, Dominik Tatarka, Ján
Želibský a ďalší. Až budúcnosť ukázala, že
nastúpená cesta je hrboľatá a mnohí z „elity“
zmenili na vývoj spoločnosti svoj názor. Preto
aj história mládežníckeho hnutia zaznamenala
viacero etáp: mládež po období nadšenia pre-
žívala hrôzy 50. rokov charakterizovaných
vykonštruovanými procesmi s vymyslenými
vlastizradcami. Na krátky čas sa nadýchala
ducha demokratizácie v 60. rokoch minulého
storočia a jej história pokračovala po začiatok
normalizácie po okupácii Československa voj-
skami Varšavskej zmluvy.
Podujať sa vykresliť tieto obdobia nie je jed-
noduché, pretože, ako je presvedčený autor,
„názory na zväzácku minulosť sú dnes rôzne“.
Kritika tohto obdobia, ktorého neoddeliteľ-
nou súčasťou bola mládež, súvisí s celkovým
hodnotením vývoja spoločnosti od ľudovode-
mokratického zriadenia cez socializmus až
po spoločnosť s prvkami kapitalizmu. Preto
je pozoruhodné, že na úlohu mapovať knižne
celé mládežnícke hnutie sa podujal autor, kto-
rý z tejto generácie vyšiel a bol dlhoročným
funkcionárom zväzu mládeže a pionierskej
organizácie, dvoch pilierov, na ktorých sa
v tých časoch vychovávala mladá generácia.
Rudolf Belan sa dokázal s nadhľadom a kriticky
zamyslieť nad minulosťou, čo je základom jeho
pokusu o pravdivosť pohľadu. Pri koncipovaní
svojho ojedinelého diela postupoval na základe
osobných zážitkov a skúseností. Svoje pohľady
na vtedajšiu ľudovodemokratickú a socialistic-
kú realitu podporil i radom konkrétnych doku-
mentov, stenografických záznamov a novino-
vých citátov. Z jeho textu vyplýva, že mu išlo
o čosi viac než len o taxatívne vymenovanie
činností mládežníckych organizácií – išlo mu
predovšetkým o zachytenie vtedajšej reality,
kontextu doby a o nadhľad či objektivizáciu
deformujúcich pohľadov na minulosť. Pouká-
zal aj na to, že uskutočniť progresívne ciele
v čase, keď článok č. 4 Ústavy ČSSR hovoril
o vedúcej úlohe komunistickej strany v spoloč-
nosti, bolo nemožné. Čosi nové, progresívne,
sa dalo dosiahnuť hádam iba v krátkom období
„pražskej jari,“ ktoré však zmrazila „bratská
pomoc“ armád Varšavskej zmluvy.
Rudolf Belan sa nevyhýba analýze vnútor-
ných problémov vo zväze mládeže a v pionier-
skej organizácii a určitému nepokoju, ktorý
medzi mládežou vládol (študentské udalosti
v roku 1956, strahovské udalosti v roku 1967,
protest proti okupácii Československa, rozpo-
ruplnosť názorov v mládežníckej organizácii
či vznik viacerých mládežníckych organizácií
koncom šesťdesiatych rokov). Vo svojom texte
obrátil pozornosť aj na prácu printových médií
pre mládež (pozitívna úloha mládežníckeho
denníka Smena, premena Pionierskych novín
na časopis pre chlapcov a dievčatá Kamarát)
či rôznosť názorov pri vydavateľskej činnosti
sprostredkujúcej knihy pre mladú generáciu.
Belan napísal knihu o zväzákoch a pionieroch
„tak, ako to zažil“, čo je veľký prínos, pretože
tejto oblasti sa u nás zatiaľ nikto nevenoval.
Je to jeho subjektívny pohľad, a preto aj kniha
Zväzáci (1945 – 1970) v sebe nesie zárodky
polemiky a provokuje na názorové strety, lebo
autor je presvedčený, že „rovnako ako je záujem
veci objasniť, je aj záujem veci zamlčať“.
