Vyhľadávanie
Príjemné čítanie – nielen o zvieratách
Paul Reboux
Zvieratá a láska
Bratislava, Albert Marenčin Vydavateľstvo PT 2006
Preklad Elena Flašková
Niektorí autori majú na Paula Rebouxa (1877 – 1963) ťažké srdce pre jeho eseje a nazývajú ho tiežučencom. Lenže tomuto „usmievavému elegantnému a neškodnému anarchistovi“ nemožno uprieť, že pri búraní konvencií si zachoval čistý poetický humor. Práve túto poetiku si uchoval aj v krátkych textov v knihe Zvieratá a láska, ktorej slovenské vydanie dopĺňajú nádherné ilustrácie Petra Kľúčika.
Vľúdnosť, nadhľad a jemná irónia zohrali rolu troch dobrých sudičiek pri písaní a pomohli autorovi zachytiť intímny svet stodvadsiatich siedmich zvierat. Čitateľ sa v slovenskom preklade Eleny Flaškovej môže bližšie zoznámiť s tridsiatimi siedmimi zvláštnymi spôsobmi zvieracej lásky. Tie sú zoradené do dvadsiatich šiestich kapitol s niekedy až veľavravnými názvami – neschopné, frázisti, bitkári, chlípnici, polygamné, či cnostné. Možno sa dovtípiť, že prelínanie nášho a zvieracieho sveta sa stalo základným výstavbovým prvkom Rebouxovho humoru. Charakteristiky zvierat celkom nenútene vzťahujeme na ľudský rod – akoby sme naozaj čítali o nás – len mená sú odlišné („Hus neflirtuje z obáv, že by gunár ako milenec zlyhal. Je predsa symbolom mužnosti – zasvätený bohovi Priamovi, patrónovi milencov. V okamihu, keď samička cíti, že je pripravená na rozkoš, na plné hrdlo privoláva samčeka.“; „...papagáj samec je vzorný manžel a samička vzorná matka. Samec trpezlivo znáša všetky jej vrtochy.“; „Nikto ich (lastovičky) dosiaľ neobvinil z cudzoložstva. A predsa sa nazdávam, že v ich nežných hniezdach jestvujú manželské trojuholníky.“).
Takto sa nám pred očami vytvára celé spoločenstvo, ktoré náklonnosťou, intrigami, žiarlivosťou, ale aj čistou láskou nápadne pripomína to ľudské. Reboux je však karikaturista. Zvýrazňuje nie vždy lichotivé črty nielen nás samých (a teda aj seba) ako ľudí s neresťami. V drobných kresbách paroduje rovnako i vedecký štýl zoológov, ktorý chce byť čo najpresnejší a najobjektívnejší, a niekedy takto sám ponúka nahrávky na zosmiešňovanie. Vyhýba sa vulgárnosti, pri písaní zostáva nonšalantný. Ako sa dočítame v doslove, Reboux sa priznáva, „že keď autori, ktorých pozorovania uvádza, neváhali použiť presné anatomické termíny, on použil ich ekvivalenty. Nie z ostýchavosti, len z úsilia diskrétneho človeka, ktorý vychádza v ústrety širokej čitateľskej obci“.
O intímnom živote dobytka sa dozvedáme, že kravy prejavujú emócie, ale býky sa v tomto ohľade správajú ako úradníci – a navyše ako „prirýchli“ milenci. Dočítame sa, že medveď si s manželským životom poradil veľmi jednoducho – svoj brloh má vzdialený dva až tri kilometre od manželkinho príbytku. Stávame sa však svedkami aj zvieracej inverzie, keď sa vrabcom podarilo „skrotiť si zopár starých pánov vo vyblednutých baloniakoch, ktorí im v alejach hádžu omrvinky“. A výnimkou nie je ani komentovanie politických záležitostí – tučniaky sa vraj rozhodli pre kompromis pri výchove svojich mláďat, prikláňajú sa k učeniu Karla Marxa a uplatňujú niektoré buržoázne zvyky.
Kniha Zvieratá a láska je úsmevné a ľahké čítanie, ktoré niektorí z nás zhltnú za jeden kratší večer. Iní si zasa nalistujú len niektoré strany, kde sa nachádza to ich obľúbené zvieratko. A kde-kto sa veľa naučí aj o sebe. Myslím si, že nikto nebude sklamaný.
Radoslav Tomáš
