Vyhľadávanie
Splácanie kultúrnej podlžnosti
Søren Kierkegaard
Zvodcov denník
Bratislava, Kalligram 2003
Preložil a doslov napísal Milan Žitný
Na lepšie pochopenie koreňov existencializmu treba spoznať dielo dánskeho filozofa Sørena Kierkegaarda (1813–1855). Pre jeho tvorbu je príznačné to, čo neskôr bude charakterizovať aj texty viacerých predstaviteľov existencialistickej filozofie 20. storočia, a to priblíženie filozofie k literatúre – k poézii. Kierkegaard nielen že používa živý, obrazný, nápadito metaforický jazyk, ale hlavnou témou jeho diel nie sú ani takzvané všeobecné filozofické problémy, sústreďuje sa na konkrétne, v reálnom živote ukotvené „prípady“. Väčšmi ako abstraktným, prísne logicky tvoreným systémom dôveruje obrazom jednotlivého a konkrétneho. Prostredníctvom konkrétneho vypovedá aj o tom, čo presahuje rámec jednotlivého. Kierkegaard je známy aj kritikou Heglovej filozofie, ktorej vyčíta predovšetkým to, že napriek vybudovanému systému neposkytuje kľúč k existencii človeka. V súvislosti s obratom k jednotlivému, konkrétnemu životu, k subjektivite s konkrétnou situovanosťou sa neraz hovorí o diele dánskeho filozofa ako o revolučnom fenoméne vo filozofickom myslení. Nie je preto lichotivé, že jeden z najvýznamnejších predstaviteľov európskej, ba aj svetovej filozofie ostával u nás takmer nepovšimnutý a jeho dielo nepreložené. V Poľsku ho prekladal popredný spisovateľ Jarosław Iwaszkiewicz, v Maďarsku a Česku Zvodcov denník vyšiel už v 60. rokoch, podobne ako výber z ďalšieho autorovho spisu. Situácia kultúrneho ignoranstva sa u nás mení až teraz, keď vo vydavateľstve Kalligram (v osvedčenej edícii Filozofia do vrecka) vyšiel kvalitný preklad denníka a chystá sa vydanie prekladov ďalších diel tohto autora.
Ako na to vo fundovanom doslove poukazuje prekladateľ M. Žitný, recepcia Kierkegaarda bola u nás značne neúplná, protirečivá, poznačená dezinterpretáciami ideologického pôvodu. Žitný približuje nielen životopis tohto filozofa, ale jeho tvorbu zaraďuje aj do širšieho socio-kultúrneho kontextu, pričom sa sústreďuje najmä na rozobor diela Buď – alebo, v ktorom Kierkegaard autorsky vyzrieva, v polemike s nemeckou klasickou filozofiou nachádza vlastnú cestu. Zvodcov denník je časťou tohto diela, autor v ňom predstavuje rôzne estetické formy života (chápe nimi zmyslový hedonizmus zbavený duchovnosti) a naznačuje, že bez svojho protipólu v podobe etických foriem, môžu viesť do pocitov zúfalstva a úzkosti. Zvodcov denník je priam anatómiou stratégií zvádzania, umenia erotiky, mystérií lásky, „estetického omámenia“, ale aj manipulácie erotickými prostriedkami. Protagonista Johannes uskutočňuje na mladučkej Cordelii, do ktorej sa zaľúbil, dlhý, rafinovane premyslený experiment, ktorým chce skúmať psychické reakcie dievčiny na jeho nevypočitateľné, rozporuplné zvodcovské správanie. Autor rozohráva v tomto diele hru prudkých erotických citov, vášní, ale aj sklamania, zúfalstva – medzi nimi osciluje dievčina vystavená chladnokrvne programovanému zvádzaniu. Zvodcov denník je minucióznou analýzou hedonizmu, ktorý je však pod kontrolou kalkulujúceho rozumu a takisto analýzou širokej pocitovej a náladovej škály zaľúbenej, zvodcom manipulovanej Cordelie. Kierkegaard – najmä v druhej časti diela Buď – alebo naznačuje potrebu syntézy estetického a etického postoja k životu, bolo by preto vhodné, aby sa slovenský čitateľ mohol oboznámiť aj s týmto a ďalšími dôležitými textami dánskeho filozofa a spisovateľa. Etela Farkašová
