Vyhľadávanie
Prečo ste si vybrali za miesto svojho štipendijného pobytu Bratislavu a ako sa tu cítite?
Cítim sa výborne. Nerád sa cítim zle na novom mieste: zaujíma a upúta ma všetko, čo ma tu obklopuje. Iba prvý deň sa mi zdal byť nekonečne dlhý, po niekoľkých hodinách som mal pocit, že som tu už niekoľko dní. Tento pocit mi je však dôverne známy a mám ho rád. V Bratislave poznám zopár prekladateliek, ktoré už roky pracujú v Dome maďarských prekladateľov v Balatonfürede, a práve ony mi pomohli spoznať mesto, pozvali ma na rôzne kultúrne podujatia, napríklad na slávnostné odovzdávanie ceny Anasoft litera 2013 v Divadle P. O. Hviezdoslava. Istým spôsobom som bol tento pobyt Bratislave dlžný. Situácia je taká, že Prahu väčšinou ľudia poznajú, aj ja som tam párkrát bol, ani Krakov mi nie je neznámy (tam je pre mňa najväčšou prekážkou ťažko vysloviteľný poľský jazyk). Cez Bratislavu človek precestuje, strávi v nej pár hodín. Oproti ostatným mestám som tu však mal vážny deficit, preto som sa rozhodol, že tieto tri mesiace budú patriť Bratislave. Aj spoločná historická minulosť je pre mňa príťažlivá. Nesledujem až tak veľmi stopy maďarskej minulosti, skôr zmýšľanie súčasných obyvateľov, ako a či sa v nich minulosť odzrkadľuje. Žiaľ, po slovensky neviem, zubom času poznačená znalosť ruštiny a vreckový slovník slovenčiny mi pomáhajú dešifrovať jednoduchšie jazykové znaky. Ale napríklad môj otec pochádzal z Trebišova, matka z Partiumu, z územia dnešného Rumunska. Najmä vďaka chorvátskym, srbským, rumunským, ukrajinským a slovenským prekladateľom, ktorí pracujú v Dome maďarských prekladateľov, zisťujem, aké sú si naše kultúry blízke a známe. Mám pocit, že som tak trochu vyslancom medzi Maďarmi a Slovákmi bez znalosti jazyka.
Na čom pracujete v rámci štipendijného programu V4?
V prihláške som uviedol tri plány. Prekladám autobiografiu poľsko-litovsko-nemeckého osvietenského filozofa 18. storočia Salomona Maimona z nemčiny do maďarčiny. Tento pán žijúci život vagabunda bol rovesníkom a plnohodnotným duchovným partnerom Mendelssohna a Kanta, ktorý písal pekným, čistým jazykom. Táto práca je v podstate teraz, v polčase pobytu, hotová. Druhou, možno ešte dôležitejšou úlohou, je dokončiť a zredigovať moju novú zbierku poézie, mám v úmysle dopísať ešte ďalšie básne, ale je ľahko možné, že sa pustím aj do nových, krátkych prozaických diel, počas pobytu je na to vhodný čas i priestor. Moja predchádzajúca próza vyšla vo vydavateľstve Kalligram, zrejme aj nová próza by vyšla tam. Ak by mi zvýšil čas, preložil by som ešte krátky román švajčiarskeho Nemca Klausa Merza Argentínčan. Je to druhá časť trilógie, jej prvá časť Jakob spí vyšla v mojom preklade tento rok. Mám teda čo robiť, preto je pre mňa štipendium V4 veľmi užitočné.
Ako by ste charakterizovali svoju vlastnú tvorbu a kam by ste ju zaradili v rámci súčasnej maďarskej literatúry?
Je to ťažká otázka, na ktorú by možno lepšie odpovedali kritici a čitatelia. V rámci prezentácie tvorby štipendistov V4 v septembri v Artfore na Kozej si už slovenskí čitatelia mohli všimnúť, že nepíšem vo viazanej forme, ale rytmus a hustotu myšlienok je možné sledovať aj bez rýmov, aj keď to možno nie sú až tak ľahko interpretovateľné básne.
Poznáte súčasnú slovenskú literatúru?
Hneď v úvode som spomenul medzi dôvodmi, prečo som si vybral práve Bratislavu, svoje neúplné a povrchné vedomosti o slovenskej literatúre, ktorými disponujem podobne ako iní Maďari, a dúfam, že sa mi teraz moje znalosti podarí prehĺbiť. Aj preto som tu.
