Prestať idealizovať, zamlčovať a prehliadať

Renáta Fučíková (1964) vyštudovala ilustráciu a užitú grafiku na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe, venuje sa ilustráciám kníh pre deti, časopisov a učebníc. Za svoju ilustrátorskú tvorbu získala viacero ocenení, je nominovaná na prestížnu medzinárodnú cenu Astrid Lindgren Memorial Award (cena je prezývaná „malá Nobelovka“). Je zapísaná do Čestnej listiny IBBY (pri UNESCO) za knihu Vyprávění ze Starého zákona (1998). Počas BIB 2011 prezentovala svoju veľkú ilustrovanú Históriu Európy. Putovanie v obrazoch, ktorá vyšla vo vydavateľstve Práh súčasne po slovensky (v preklade Jozefa Lenharta) a po česky.


Vydali ste sa náročnou cestou priblíženia histórie mládeži už v ilustrovaných knihách najskôr o významných osobnostiach českých dejín o T. G. Masarykovi a J. A. Komenskom. Mohli by ste priblížiť túto cestu od ilustrácií k autorstvu celej knihy s vlastnými textami?
– Vždy som mala blízko tak k výtvarnému umeniu, ako aj k histórii. Pochádzam z výtvarníckej rodiny, moja babička, mama aj sestra boli a sú výtvarníčky – maliarka, sochárka a dizajnérka. A môj starý otec bol historik, viedol husitské múzeum v Tábore. Začala som čítať knihy ešte predtým, ako som chodila do školy. A veľmi skoro to boli knihy povestí, legiend a historických príbehov. To všetko vo mne zanechalo stopy. Rovnako aj stredoškolské vzdelanie na prestížnom gymnáziu. Bolo len otázkou času, kedy spojím svoju odbornú vysokoškolskú prípravu na VŠUP v Prahe s tým, čo ma odjakživa zaujímalo. A navyše si uvedomujem, že dnešné deti sa učia niektoré predmety v škole tak akosi bezobsažne, suchopárne a nudne. Nielen v Česku, tuším, že podobné je to aj na Slovensku. Že by pozostatok rakúsko-uhorského školstva a neskoršej tuhej totality? Ktovie?

Ako vznikol nápad ilustrovanej Histórie Európy?
– Tá myšlienka vznikla práve zo spomínanej nespokojnosti s výučbou na nižšom stupni základnej školy. S nevôľou som sledovala, čo sa môj syn musel učiť a čo mu, naopak, nenapraviteľne unikalo. A tak sa zrodil nápad vytvoriť knihu, ktorá bude doplnkom učebníc. Knihu, ktorá zaujme deti od deviatich-desiatich rokov a staršie, ale ponúkne zaujímavé fakty a súvislosti aj dospelým čitateľom. Také čítanie pre celú rodinu. Obohatené o farebnú reč symbolov a ilustrácií...

Ktorá etapa tvorby tejto publikácie bola najťažšia?
– Najťažší bol súboj s časom. Práca na knihe trvala celé tri roky. Kdesi uprostred celého procesu nastalo úplne obdobie schizofrénie: dokončovala som finálnu podobu textov napríklad raného novoveku, ale na pracovnom stojane som mala napnutý papier s rozkreslenou ilustráciou raného stredoveku. A bolo treba pracovať na oboch zároveň, inak by kniha nevyšla včas.

Do ilustrovaných dejín Európy sa vám podarilo zoradiť život na našom kontinente od staršej doby kamennej až po rok 2011. Ako ste sa vyrovnávali s jednotlivými kapitolami, čomu ste pripisovali najväčší dôraz?
– Rozdelenie do 70 kapitol vzniklo na samom začiatku. To bola kostra, ktorú bolo treba obaliť mäsom živého rozprávania. Nechcela som alibisticky uzavrieť knihu na konci druhej svetovej vojny alebo v roku 1989. Posledný dátum je preto naozaj rok 2011. Ďalším zámerom, ktorý sa azda podarilo naplniť, je pohnúť strnulou školskou predstavou o dejinách: že ich tvorili iba vojnové udalosti, revolúcie, nájazdy, prevraty – takpovediac „mužské dejiny“. Chcela som sa venovať čo najvýraznejšiemu kultúrnemu pozadiu a podhubiu dejín – náboženstvu, umeniu, filozofii, móde, vede, príbehom všedného dňa. Takisto postaveniu žien a detí. Prestať idealizovať, prestať zamlčovať a prehliadať.

Aká bola spolupráca s vydavateľstvom Práh, ako ste spokojná so slovenským vydaním svojej knižky?
– Vydavateľstvo prejavilo nevídanú odvahu. V súčasnosti je takýto nákladný pokus o celkom pôvodnú stredoeurópsku encyklopédiu dejín veľkým krokom do neznáma. Navyše v emocionálne a výtvarne nezvyčajnej a výraznej podobe. Dúfam, že táto odvaha bude odmenená, že si čitatelia nájdu cestu k našej knihe.
Preklad Jozefa Lenharta je nádherný. Dodržal a rozviedol do šťavnatej podoby pôvodný literárny zámer. Lahodná slovenčina z jeho prekladu rezonuje medzi ilustráciami ako ušľachtilá melódia. Touto cestou mu chcem poďakovať.