Dobrodružný román pre deti Strážca ohňa (Kar melitánske n a k lad ateľs t vo 2013) približuje solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda tak, ako ich väčšinou nepoznáme – nie ako historické osobnosti, ale najmä z tej ľudskej stránky… Autor – český spisovateľ, scenárista a maliar Oldřich Selucký (1955) – predstavil slovenský preklad knihy 29. novembra počas prednášky v Kostole sv. Štefana v Bratislave.


S ktorým zo solúnskych bratov sa vy osobne viac stotožňujete? s hĺbavým filozofom Konštantínom, či skôr so silným Metodom?

Pri písaní som si uvedomil, že na to, aby som mohol dobre vystihnúť nejakú postavu, musím sa s ňou čo najviac stotožniť. Kniha Strážca ohňa sa viac zameriava na Konštantína, takže som doňho určite vložil aj niečo zo seba. Už tým, že som okrem matematiky študoval s veľkým nadšením aj filozofiu a literatúru, je mi práve Konštantín oveľa bližší. Teraz som však dokončil druhý diel, ktorý sa viac týka Metoda, a chtiac-nechtiac som sa musel vžiť i do tejto postavy. Snažil som sa čo najviac pochopiť tvrdého chlapa a húževnatého bojovníka a stvárniť ho autenticky.

Ako vnímate tradíciu solúnskych bratov v Čechách, poznajú ich ešte ľudia?

Cyril a Metod zostali dôležitými postavami histórie najmä na južnej Morave, najväčšou udalosťou je tu určite každý rok púť na Velehrad. Za to, že tradícia zostala živá, vďačíme i mnohým osobnostiam z konca 19. a začiatku 20. storočia. Pravdou však je, že mnohí mladí ľudia a deti, zvlášť tie bez náboženského vzdelania, majú o solúnskych bratoch len veľmi chudobné vedomosti.

V češtine vyšlo už aj pokračovanie príbehov hlavného hrdinu knihy Strážca ohňa – školáka Vojmíra – pod názvom Vojmírova cesta. Prezradíte o ňom viac?

Kniha sa začína v roku 870, keď má Vojmír už 21 rokov a po trojročných štúdiách v Ríme sa vracia na Veľkú Moravu, aby svoje poznatky zužitkoval po boku Metoda v prospech ľudu. No tesne za hranicami zajmú hŕstku učencov franské vojská a Metoda odvlečú do Bavorska. Počas rokov jeho väznenia prežíva Vojmír svoju cestu viery, ale aj poznávania a dozrievania. Zakúša mnoho negatívnych stránok života, ale odnáša si z nich to najdôležitejšie posolstvo – že deliaca čiara medzi dobrom a zlom nie je daná geografickými ani inými hranicami, ale vedie ľudským srdcom.