Vyhľadávanie
Aj napriek mladému veku máte už na konte päť vydaných kníh. každá z nich pritom predstavuje odlišný žáner: kriminálne príbehy, román pre ženy, vtipnú prózu pre mladých a historickú romancu. ktorý žáner vám ako autorovi najviac vyhovuje? Alebo je najzaujímavejšie práve experimentovanie s nimi?
Máte pravdu, dá sa povedať, že čo kniha, to iný žáner. Ako čitateľ rád siaham po rôznych príbehoch, striedam romantiku s kriminálkami, historické romány s fantasy či young adult… Preto aj ako autor rád posúvam svoje hranice a skúšam zistiť, ktorý žáner je mi v rámci tvorby najbližší. Podľa ohlasov čitateľov a vlastných skúseností však môžem povedať, že ma najviac baví písanie komediálnych príbehov a historických romancí. Kdesi som čítal, že ľahšie je čitateľov rozplakať ako rozosmiať. Je to výzva, ktorú sa rád pokúšam zdolať. Keď sa cez maily alebo komentáre dozviem, že sa niekto pri čítaní Zmätkárov nahlas smial a usmieval sa aj po dočítaní knihy, je to pre mňa tá najkrajšia odmena. Sám som ale zvedavý, aký žáner ma ešte zláka…
Ako si spomínate na vaše spisovateľské začiatky?
S „vážnym“ písaním som začal ešte počas gymnaziálnych čias. Išlo o román Zradná vášeň, ktorý som písal do malého zošita a moji kamaráti v škole ho museli povinne čítať J. Keď mi rodičia kúpili počítač, pomaly som ho prepisoval a hotový rukopis som poslal do vydavateľstva Ikar. Zapáčil sa im a ďalej to už išlo samo. Môj vstup do sveta literatúry bol teda pomerne hladký a teraz, s odstupom času, som prekvapený, ako ľahko to napokon celé prebehlo. Často dostávam otázky od ľudí, ktorí píšu len tak „do šuplíka“, ako majú postupovať, ak chcú vydať svoje dielo. Vždy im odpoviem, že celkom jednoducho – poslať ho do vydavateľstva a počkať si na verdikt J. Mimochodom, keď už je o tom reč, sám seba vôbec nepovažujem za spisovateľa. Vnímam to totiž len ako hobby, záľubu, pri ktorej sa môžem odreagovať, odosobniť, nie ako poslanie či životnú náplň. Možno by bol vhodnejší výraz „rozprávač príbehov“.
Do literatúry ste vstúpili v roku 2008 rovno troma knihami, čo sa určite nepodarí každému debutantovi. Dve z nich sú knižnou adaptáciou jednotlivých príbehov kriminálneho seriálu Mesto tieňov. Ako vznikol nápad na tento projekt?
Produkčná spoločnosť nakrúcajúca seriál a vydavateľstvo Ikar sa rozhodli vydať scenáre aj v knižnej podobe. V zahraničí je to bežné a u nás to bol prvý krok novým smerom. Z Ikaru ma oslovili, či sa na to dám, a ja som súhlasil.
Kniha Zradná vášeň sleduje príbehy dvoch mladých dievčat, snívajúcich o osudovej láske. typická zápletka románov pre ženy… nebýva však pravidlom, aby ich písal muž. čo vás k tejto téme inšpirovalo?
Moja mama je vášnivou čitateľkou zamilovaných príbehov, jej som knihu aj venoval. Videlo sa mi prirodzené písať o tom, čo zaujímalo ľudí v mojom najbližšom okolí. Možno sa zdá, že napísať ženský román je hračka, keď ich je dnes už toľko, ale málokto tuší, koľko úsilia sa za tým skrýva. Je náročné priniesť niečo nové tam, kde už bolo takmer všetko povedané. Treba byť originálny, invenčný, nikoho predsa nebaví čítať stále to isté dookola, akoby boli jednotlivé príbehy vytvorené podľa šablóny. Preto je písanie ženských románov ťažký oriešok a uspeje len „neokukaný“ nápad.
Román Nevinní zmätkárije postavený na vtipných situáciách a zamotaných, niekedy až absurdných príhodách hlavných hrdinov. čitatelia však na ňom ocenili aj realisticky stvárnené postavy, s ktorými sa dá ľahko stotožniť. Majú niektoré z nich aj reálny predobraz?
Myslím, že každý autor v tej-ktorej postave spodobí črty ľudí, ktorých pozná, tomu sa nedá vyhnúť. Takže keď to vezmem zo všeobecného hľadiska, určite áno. A z konkrétneho? Rád hovorím, že akákoľvek podoba so žijúcimi osobami je čisto zámerná, haha. A niekedy odpovedám trochu dvojtvárne, podľa nálady – buď že je to celé výmysel, alebo že je to sčasti reálne. Nikdy však neprezradím, čo je skutočnosť a čo fantázia, to už nechám na domnienkach čitateľov :-).
Vašou najnovšou knihou je historická romanca Plamene hriechu, situovaná do začiatku 15. storočia poznačeného honom na čarodejnice. nevyhýbate sa ani opisom ich mučenia či upaľovania. Prečo ste si vybrali práve toto temné dejinné obdobie?
Výber obdobia nebol prvotným zámerom. Mojím cieľom bolo hlavne napísať pútavý príbeh, plný emócií, napätia, intríg, zrady, lásky… Zdalo sa mi vhodné zasadiť ho práve do daného prostredia, pretože sa mi tým otvorili nové možnosti pre zaujímavé zápletky a konanie postáv. Je úžasné, ako dokáže história oživiť autorovu fantáziu, hoci ju môže spoznať len sprostredkovane cez rôzne zdroje. Ale zrejme práve v tom tkvie úspech podobných príbehov – v prenesení čitateľov ďaleko od ich súčasných problémov a starostí.
Dejovou osou knihy sú životy troch žien, ktoré sa nečakane – a občas i šokujúco – prelínajú. ženské postavy sú však dominantné aj v ostatných vašich knihách. Bolo pre vás náročné vcítiť sa do ženskej psychiky?
Nie. Nie som totiž zástancom akéhokoľvek škatuľkovania. Nemyslím si, že psychiku človeka ovplyvňuje to, akého je pohlavia, dôležité je skôr sociálne zázemie, kontakty, ľudia, s ktorými sa stretáva, jeho povaha, temperament… Hoci v Plameňoch hriechu to mali ženské postavy omnoho ťažšie vzhľadom na storočie, v ktorom sa odohráva dej. Ale to už sú záležitosti stredoveku.
Historickým romanciam sa venujete aj ako recenzent a literárny kritik, viete ich teda zhodnotiť aj po teoretickej stránke. čo by podľa vás nemalo správnej historickej romanci chýbať?
Samozrejme, každý vie, ako sa príbeh skončí, skôr, ako ho začne čítať. Happyend tvorí základný kameň romancí, bez neho by stratili svoje opodstatnenie. Z toho logicky vyplýva, že sa nečítajú pre nečakanú pointu, ale pre samotný príbeh. Všetci túžime po šťastných koncoch, po porážke zloprajného osudu, závistlivcov a životných ťažkostí. Druhou dôležitou ingredienciou sú hlavné postavy – silné osobnosti, individuality schopné podržať sa navzájom v akejkoľvek situácii a bojovať za svoje ideály. Niekto, na koho sa môžeme spoľahnúť vždy a všade. A do tretice – skvelý „záporák“. Bez neho sa nezaobíde žiadny príbeh o láske. A je jedno, či je to zvrhlý gróf alebo ohrdnutá milenka, hlavne, že poriadne zamiešajú karty a napokon ich vlastné intrigy privedú do záhuby.
Nevinní zmätkári zaujali predovšetkým mladšie vekové skupiny čitateľov bez rozdielu pohlavia, Plamene hriechu pravdepodobne oslovia skôr strednú generáciu čitateliek. Máte už nejaké konkrétne ohlasy?
Najviac reakcií a otázok sa týka predovšetkým Nevinných zmätkárov. Až sa čudujem, koľko fanúšikov si táto kniha našla, od tínedžerov až po čitateľov v strednom veku. Možno je to tým, že v slovenskej literatúre chýbajú príbehy, ktoré by neriešili žiadne vzťahové, existenčné či kriminálne problémy, ale mali by jediný cieľ, a to pobaviť. Nežije sa ľahko, a preto zastávam názor, že kniha má čitateľa odpútať od jeho starostí, aby sa preniesol niekam celkom inam. Ak sa mi podarí svojimi písmenkami privolať na tvár úsmev, viem, že písanie má zmysel. Plamene hriechu vyšli len prednedávnom, ohlasov je teda ešte pomenej, no zatiaľ som sa stretol iba s pozitívnymi názormi. Verím, že sa to udrží aj do budúcna.
Pre vaše písanie sú typické otvorené konce, ktoré v jednej vete dokážu obrátiť naruby dovtedy budovaný príbeh. Výrazné je to najmä pri Nevinných zmätkároch, ale aj pri aktuálnom románe. Chystáte aj pokračovanie niektorého z nich?
Táto otázka je súčasťou asi každej besedy či mailu, ktorý dostanem. Rád si ponechávam konce trochu otvorené, pretože ani v živote nič nekončí useknutím, dni plynú ďalej a aj osudy knižných hrdinov môžu pokračovať, hoci kniha sa skončí. Rád verím, že aj keď príbeh dopíšem, moje postavy sa bavia, zhovárajú a trápia aj ďalej a v duchu si predstavujem, ako sa asi majú a čo majú nové. Môžem však zatiaľ prezradiť to, že ohlasy verejnosti ma primäli pustiť sa do pokračovania Zmätkárov. Pomaly sa rodia nové príhody partie priateľov a pre mňa ako autora je to ešte väčšia zábava ako pri prvej časti, keďže už máme spolu čo-to „odžité“. A Plamene hriechu? Je bežnou praxou, že historické romance tvoria viacdielne série, a ak sa budú čitatelia domáhať príbehu Eleny, sestry hlavného hrdinu, nebudem sa brániť…
Na čo sa môžu vaši čitatelia tešiť v najbližšom období? neplánujete knižne spracovať napríklad svoje cestovateľské zážitky?
Keď dokončím rukopis Nevinných zmätkárov 2, budem sa naplno venovať novej komédii, tentoraz z prostredia talianskeho letoviska. Dúfam, že čitateľom opäť ponúknem zaujímavé zápletky, netradičné, a pritom reálne situácie a trochu bizarnosti, pretože smiech je najväčší dar aj liek na všetky neduhy. Pôjde o typickú letnú dovolenku, autobusový zájazd, na ktorom sa stretnú ľudia rôzneho veku, záujmov a pohľadov na svet, a to bude zdrojom viacerých zábavných udalostí… Je pravda, že rád a pomerne často balím kufre a spoznávam nielen slovenské zákutia, ale aj zahraničie. Vždy sa pritom udeje niečo, čo by stálo za to zvečniť knižne. Ako som už povedal, ak si aj niekto pomyslí, že zobrazené situácie či ľudia majú reálny základ, je možné, že podoba s osobami či miestami je čisto zámerná, haha.
