Michal Hvorecký odpovedá na anketové otázky

Dnes na naše anketové otázky odpovedá prozaik Michal Hvorecký (1976), ktorý si od vydania knižného debutu, zbierky poviedok Silný pocit čistoty (1998, 2002) získal okruh čitateľov najmä svojej generácie. Úspešnosť všetkých jeho nasledujúcich kníh Lovci & zberači (2001, 2006), Posledný hit (2003), Plyš (2005), Eskorta (2007) aj výber textov Pastiersky list (2008) potvrdzujú druhé vydania a preklady do nemeckého, talianskeho, poľského a českého jazyka. Napísal divadelnú hru Slovenský inštitút. Jedna komédia a adaptáciu románu Plyš uviedlo bratislavské Divadlo Aréna a Schauspielhaus Hannover.

ČÍM ŽIJE LITERATÚRA

Dnes na naše anketové otázky odpovedá prozaik Michal Hvorecký (1976), ktorý si od vydania knižného debutu, zbierky poviedok Silný pocit čistoty (1998, 2002) získal okruh čitateľov najmä svojej generácie. Úspešnosť všetkých jeho nasledujúcich kníh Lovci & zberači (2001, 2006), Posledný hit (2003), Plyš (2005), Eskorta (2007) aj výber textov Pastiersky list (2008) potvrdzujú druhé vydania a preklady do nemeckého, talianskeho, poľského a českého jazyka. Napísal divadelnú hru Slovenský inštitút. Jedna komédia a adaptáciu románu Plyš uviedlo bratislavské Divadlo Aréna a Schauspielhaus Hannover.

* Stáva sa podľa vás slovenská literatúra ostrovom samým pre seba, alebo sa jej darí  prenikať do každodenného života?

– Od začiatku som mal pocit, že keď niečo napíšem a stojím si za tým, tak to treba dostať k čitateľom. Pripadalo mi prirodzené propagovať svoje knihy ľuďom, pre ktorých by azda mohli byť zaujímavé. Keď som začínal písať, slovenská literatúra bola všeobecne vnímaná ako odtrhnutá od reality aj od publika, nudná a čitateľsky nepríťažlivá. Od detstva som nesmierne rád a veľa čítal, ale sám som si ako tínedžer málokedy kúpil slovenský román či zbierku poviedok. Tie knihy na mňa pôsobili neatraktívne a staromódne svojím obsahom aj obalom. Preto som odjakživa oslovoval grafických dizajnérov, ktorých práca mi bola esteticky blízka. Chcel som knihy vydávať tak, aby sa páčili mne a zároveň zaujali príslušníkov mojej generácie. Za uplynulých desať rokov sa slovenský knižný trh nesmierne rozvinul. Ľudia sú podstatne bohatší ako pred dekádou a kupujú oveľa viac slovenských kníh, ktoré sú pre nich opäť hodnotou. Predtým nás valcoval český trh, to už neplatí. Slovenská literatúra má miesto, ktoré jej prináleží – je menšinovou záležitosťou, ale stále má početné publikum. Z toho mám radosť.

* Čo vám v našom slovenskom literárnom živote chýba, ako by sa mohla zlepšiť celá literárna komunikácia?

– Naša literatúra aj kritika je povestná snívaním o tom, čo by bolo keby. Namiesto toho odporúčam sadnúť si za stôl a naozaj písať, alebo niečo kreatívne urobiť. Chýbali mi u nás čítačky, preto skoro s každou knihou chodievam na turné. Pripomínam, že za vlastné, honorár za to vidím len zriedkavo. Rád sa stretávam so svojimi čitateľmi a počúvam ich názory na svoju tvorbu. Takisto ochotne poskytujem rozhovory a diskutujem s novinármi. Snažím sa všemožne propagovať čítanie kníh, a tým možno neskôr aj ich písanie novými autormi. Literárny život u nás je jednou z hlavných tém mojej knihy Pastiersky list. Azda sa dožijem doby, keď sa za literárne vystúpenia bude vyberať vstupné, ako je to bežné vo svete. Ak chceme umŕtvenú literárnu scénu rozhýbať, treba do nej investovať, inak zbankrotuje pred našimi očami. Chýba nám literárny dom, aj väčší festival, ktorý by bol určený širšiemu publiku. Ale vďaka za každú aktivitu! Trend je rozhodne pozitívny. Držme si palce!