Vyhľadávanie
Na anketové otázky odpovedá Peter Procházka
Do ankety sme tentoraz oslovili nášho verného dlhoročného spolupracovníka, ktorého si už nemožno predstaviť bez fotoaparátu. Takisto máloktoré literárne podujatie si len ťažko predstaviť bez jeho účasti. V návštevnosti prezentácií nových kníh, literárnych festivalov a stretnutí s autormi mu konkuruje azda len Tomáš Janovic. Práve pre jeho permanentnú dlhoročnú účasť na literárnom živote nás zaujíma, ako on vníma vzťahy v spoločenstve literátov, vrcholy či poklesky literárnych úsilí. Navyše nedávno sám vstúpil medzi knižných autorov – vo Vydavateľstve PT Alberta Marenčina mu vyšla zaujímavá fotokronika o „zlatých rokoch“ véčka V klub.
Stáva sa podľa vás slovenská literatúra ostrovom samým pre seba, alebo sa jej darí prenikať do každodenného života?
– Myslím, že ustálenosť či ustrnulosť, ale zároveň aj poetickosť vytrhávajú zo slovenskej literatúry mladí autori svojou tvorbou. Za všetkých spomeniem len Paľa Rankova a jeho román Stalo sa prvého septembra, ktorý „osprchuje“ všetkých romantikov a zobudí ich zo sna o idealizovanej minulosti. To je téma, ktorá môže zaujať aj mimo pupku sveta, ako si niekto namýšľa o našej „nevinnej“ črievičke.
• Čo vám v našom slovenskom literárnom živote chýba, ako by sa mohla zlepšiť celá literárna komunikácia?
– Málo sa dozvedáme o živote autorov, ich tvo-by, chýba výraznejšie spoločenské ocenenie ich ťažkého chlebíka. Na druhej strane zas, keď už niekoho ocenia, aj dosť hodnotnou cenou, je neúcta neprísť si ju prebrať. Z nadhľadu je to uzavretý kruh, neuznanie tvorcu – ľahostajnosť autora – nezáujem verejnosti. Kto si bez viny, hoď kameňom.
Knižná revue 2008/23
