Značka Kalligram bola neprehliadnuteľnou súčasťou slovenského vydavateľského spektra od 90. rokov uplynulého storočia. Mnohým otvorila dvere do oblasti spoločenských vied a literárnej kultúry, zameranej na stredoeurópsky a zvlášť slovensko-maďarský kontext. Po období, kedy sa vážne hovorilo o jej zániku, nabrala nedávno značka Kalligram druhý dych – ako súčasť vydavateľstva Absynt. Iniciátorom tohto spojenia bol Juraj Čorba (1978), ktorý dnes aktívne spolupracuje na rozvoji jej ďalšej vydavateľskej koncepcie, aj príprave nových titulov.
Podnet na zachovanie značky Kalligram vzišiel od teba napriek tomu, že si s týmto vydavateľstvom v minulosti nijak nespolupracoval. Čo predchádzalo tomuto rozhodnutiu?
Po smrti môjho otca (známeho výtvarníka Milana Čorbu, pozn. red.) som našiel v počítači jeden jeho nevydaný text a keď som rozmýšľal, u koho by bolo možné ho vydať, spomenul som si na pána Lászla Szigetiho a jeho vydavateľstvo Kalligram. Sme niekde v roku 2013 – 2014. Vďaka tomuto podnetu som sa s ním dostal do užšieho kontaktu a text nakoniec skutočne vyšiel pod názvom Plameň sviečky slnku jasu nepridá. V osobných rozhovoroch, ktoré som v tomto období s pánom Szigetim viedol, som sa od neho dozvedel aj to, že slovenská vetva Kalligramu možno zanikne. Vtedy som si spomenul, čo pre mňa kedysi táto značka počas môjho štúdia znamenala a začal som premýšľať nad tým, ako by som sa mohol pričiniť o to, aby na Slovensku nezanikla.
Ako možnosť, ktorá sa v takejto situácii ponúka medzi prvými, je vydavateľstvo manažérsky a koncepčne prevziať a riadiť. Bol tento variant súčasťou tvojho uvažovania?
Takto som nikdy neuvažoval. Akonáhle som trochu pričuchol k svetu vydávania, okamžite som pochopil, že tento segment si vyžaduje vysoko profesionálnu prácu, hlboké porozumenie pre návyky dnešných čitateľov a dobre vybudovanú distribučnú sieť. To nie je maličkosť. Od začiatku som skôr inklinoval k myšlienke, že sa pričiním o to, že značku prevezme niekto, kto bude rozumieť jej odkazu a zároveň bude ochotný zaoberať sa jej budúcnosťou. S pánom Szigetim sme intenzívne hľadali cestu ako ďalej, obehli sme niekoľko vydavateľstiev a mediálnych domov. Hľadali sme možnosti, kde by táto značka mohla ďalej pokračovať. Ja som zároveň intenzívne rozmýšľal nad tým, čo je na tejto značke to najvzácnejšie, s čím treba rozhodne pokračovať a akým spôsobom. Na konci tejto sondáže som nakoniec pánovi Szigetimu odporučil možnosť, v ktorej by bola značka Kalligram zapožičaná vydavateľstvu Absynt.
Nemal si obavu, že odkaz, spájaný so značkou Kalligram, pod krídlami iného, jasne vyprofilovaného vydavateľstva, zanikne? A keď sa už zhovárame o odkaze – ako sa vydavateľská činnosť Kalligramu zapísala u teba?
Študoval som právo, politické vedy a istý čas aj filozofiu. To, s čím sa mi Kalligram najviac spájal, bol niečo ako priestor spoločenskej výmeny. Zároveň som Kalligram v určitom smere chápal ako výraznú veľkomestskú značku. Pre mňa išlo hlavne o tituly domácich a zahraničných autorov, ktorí vstupovali do verejného priestoru s veľmi rôznorodými názormi, no vždy tam bola snaha o dôkladný argument. Osobne som bol viac v styku s tou časťou Kalligramu, ktorá sa venovala spoločenskovedným oblastiam, menej už krásnej literatúre. Je to práve tento rozmer, ktorý sme sa spolu s priateľmi z Absyntu – Filipom Ostrowským a Jurajom Koudelom – rozhodli primárne zachovať.
Značka Kalligram sa pod vydavateľským zastrešením Absyntu prejavila najskôr v edícii Skica, v ktorej do dnešného dňa vyšlo už niekoľko titulov. Aká je tvoja úloha pri jej kreovaní?
Moja úloha je najmä pri rozvoji samotnej koncepcie, hoci pri tejto práci nie som sám. Snažím sa identifikovať jednotlivé témy a autorov, s ktorými následne pracujem až po finálnu podobu textu, ako aj zaujímavé prekladové diela. Moja úloha v Absynte je spätá nielen s edíciou Skica, ale podieľam sa na všetkých tituloch, ktoré vychádzajú pod značkou Kalligram. Ďalšia edícia, ktorá zostala zachovaná, je Exempla Iuris – edícia klasických právnych textov, v rámci ktorej nedávno vyšiel preklad ťažiskovej práce Hansa Kelsena Čistá právna náuka. O niekoľko týždňov vychádza aj preklad ďalšieho diela Pétera Eszterházyho. Nie je to teda len o edícii Skica, hoci tá je v tomto momente pre Kalligram ťažisková.
Zatiaľ vidíme, že pri edícii Skica ide najmä o pôvodné slovenské texty. Ide o prácu s existujúcimi rukopismi, alebo vznikajú na tvoj priamy impulz?
Všetkých autorov sme oslovili cielene s tým, že podnety vychádzajú odo mňa, ale je za nimi konsenzuálne rozhodnutie vo vnútri vydavateľstva. To isté platí aj o zahraničných tituloch. Je pravda, že sme sa v tomto momente primárne zamerali na domácich autorov. Momentálne máme rozpracovaných trinásť – štrnásť titulov v edícii. Koncept edície je relatívne nový. Kombinuje hravú formu nových médií, na obálke je jednoduché, krátke posolstvo, ale zároveň je vnútri niekoľko desiatok strán, ktoré môže čitateľ stráviť s autorom posolstva nad rámec toho, že mu preletí zrak po obálke.
Stručné posolstvo na obálke pripomína klasický facebookový status – ide o odkaz k životu na internete a komunikačným návykom zo sociálnych sietí?
Voľná inšpirácia pre „odkazy“ na obálkach pochádza z fenoménu sociálnych sietí a statusových hlásení, samotný text však ponúka niečo ako osobnejší kontakt. Oslovujeme ľudí s unikátnymi poznatkami a skúsenosťami a usilujeme sa cielene o to, aby ich texty neboli popularizáciou poznatkov, ale skôr ich osobnou výpoveďou. Práve tento typ titulov sa nám javí ako zmysluplný pokiaľ ide o vydávanie kníh v slovenčine. Je to priestor domáceho jazyka, známeho, možno až susedského prostredia – ako keď stretnete niekoho na ulici a o niečo sa s ním podelíte.
Spoločným menovateľom titulov ťažiskovej edície Skica sa zdajú byť vysoko aktuálne spoločenské a environmentálne otázky. Ako budú nastavené ďalšie plánované vydavateľské línie?
Edíciu Skica nevnímame tak, že by mala nevyhnutne reagovať na výsostne aktuálne témy, snažíme sa ju koncipovať tak, aby jednotlivé knihy síce reflektovali témy zo súčasnosti, ale tieto diela by mali byť pre niekoho čitateľsky zaujímavé aj o niekoľko rokov, a to nie len ako dokument doby. Čo sa týka ďalších aktivít, pod značkou Kalligram bude vychádzať aj krásna literatúra, pripravujeme vydanie ďalšieho diela Pétera Eszterházyho. Našou filozofiou je postupný rozvoj spätý s dôsledným vyhodnocovaním čitateľského záujmu. Máme ešte veľa nápadov, kam by sa dala značka Kalligram posunúť, ale hovoriť o tom je v tejto chvíli ešte predčasné.
Peter Michalík
