E-kniha a knižnice

Používatelia knižníc sa s e-knihami už dlhšie stretávajú v licencovaných elektronických databázach. V súčasnosti narastá záujem najmä mladých čitateľov o e-knihy, ktoré možno čítať v čítacích zariadeniach. Ako na tento trend reagujú v Univerzitnej knižnici v Bratislave som sa spýtala vedúcej medziknižničnej výpožičnej služby Mgr. Henriety Gábrišovej.

• K tradičnej medziknižničnej výpožičnej službe pred rokmi pribudlo využívanie elektronických informačných zdrojov, kde v niektorých licencovaných databázach umožňujú voľný prístup aj k e-knihám. Aký je súčasný stav?
Pre čitateľov máme k dispozícii predplatené licencované databázy od veľkých dodávateľov plnotextových dokumentov, ako napr. Springer, EBSCO atď. Sú medzi nimi aj e-knihy, ktoré patria k ponuke príslušného vydavateľa. Napr. z momentálnej ponuky 40 000 e-kníh vydavateľstva Springer máme prístup k plnému textu približne 2 500 e-kníh. Ide o odborné publikácie z celého spektra vedných disciplín. Náš používateľ si ich môže čítať na počítači alebo čítačke v priestoroch Univerzitnej knižnice, alebo doma cez vzdialený prístup. Nemôže si ich však v súlade s digitálnou ochranou autorských práv natrvalo uložiť do svojho počítača, či na dátovú kartu svojho mobilu alebo čítačky. Podrobnejšie informácie sú publikované na www.ulib.sk v záložke e-knižnica. Ide zväčša o knihy v angličtine, nemčine a menšom rozsahu aj v iných jazykoch. V prípade, že určitý titul vyšiel len elektro nicky a nie je k nej voľný prístup v databázach, resp. sa tam ani nenachádza, môžeme čita teľovi zabezpečiť nevyhnutnú časť, kapitolu cez medziknižničnú službu v tlačenej forme.

• Rátate aj priamo s nákupom e-kníh?
V rámci akvizičných nákupov sa usilujeme získať kolekcie e-kníh z ponuky veľkých vydavateľstiev. V tejto súvislosti je však dôležité vypracovanie výpožičného protokolu pre tento typ dokumentov podľa odporúčaní medzinárodnej asociácie knižníc IFLA z roku 2010, ktoré si vyžaduje dôslednú prípravu a dohody s vydavateľstvami aj autorskými zväzmi. Rovnako dôležitá je aj otázka reálneho využitia týchto kolekcií, lebo ide len o odbornú literatúru. Ako príklad spoza hraníc však môžem spomenúť, že vo svojom knižničnom katalógu už má zaradenú kolekciu e- kníh napr. Národní knihovna Českej republiky, ako aj iné národné a veľké odborné knižnice v zahraničí. Čitateľ si k vyhľadanej téme nájde medzi vybranými titulmi aj e- knihu z fondu tej ktorej knižnice a po prihlásení sa pod svojím heslom, rovnako ako si objednáva klasické knihy, dostane sa k plnému textu a môže si e-knihy stiahnuť do svojho počítača. Výhodou je, že tieto tituly sú prístupné 24 hodín denne pre viacerých užívateľov súčasne, čo je pri odborných, profilových tituloch nedoceniteľné. Samozrejme, pri dodržiavaní platných pravidiel.

Pre zaujímavosť uvediem aj príklad zo Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici, ktorá svoje čítacie zariadenie požičiava registrovaným čitateľom – jedno na prezenčné štúdium vo svojej študovni a druhé požičiava na zálohu (20 euro) absenčne na 14 dní. Čítačky sa požičiavajú iba s e-knihami voľne dostupnými z hľadiska autorských práv.

• Doteraz sme hovorili o zahraničnej literatúre. Aký je stav s našimi domácimi e-knihami?
Ešte sme nezaznamenali požiadavku na e-knihu z domácej, ani zahraničnej beletrie. Okrem voľne dostupných zdigitalizovaných textov projektu Zlatý fond denníka SME a projektu Klasici nemáme vo fonde slovenské e-knihy od súčasných autorov na zapožičanie, teda dočasné stiahnutie si na čítanie do čítacieho zariadenia alebo počítača. Vieme však čitateľa usmerniť na vydavateľské webové stránky.

• Ak by chcel niekto napr. starší titul, resp. vzácnu tlač z fondu knižnice vo forme e-knihy, je to možné?
Áno, pokiaľ by išlo o literatúru, ktorá už nie je chránená autorským zákonom. Môže požiadať o jej digitalizáciu a môže si ju kúpiť a vlastniť v elektronickej podobe. Nemusí to byť iba z nášho fondu. V rámci služby e- kniha na objednávku (EoD – eBooks on Demand), ktorá umožňuje čitateľom požiadať o digitalizáciu kníh publikovaných v rokoch 1500 až 1900 (+/- podľa autorskoprávneho zákona príslušnej krajiny), si možno vybrať aj titul z katalógov participujúcich 26 knižníc z 12 krajín.

Táto služba je atraktívna pre svoju jednoduchosť a ľahkú prístupnosť a spolufinancuje ju Európska komisia v rámci programu Kultúra. Služba EoD v duchu hesla Vdýchnuť nový život starým knihám funguje od roku 2006 a zapojilo sa do nej v tom čase trinásť európskych knižníc z ôsmich krajín. Počas posledných troch rokov tieto aj ďalšie zapojené knižnice spolu zhotovili pre záujemcov približne 4000 e-kníh. Tieto sú po zdigitalizovaní a zverejnení voľné pre ďalších záujemcov. Z fondov Univerzitnej knižnice boli zdigitalizované tituly, ktoré sú verejne prístupné na stiahnutie na adrese:http://digitalna.kniznica.info/cgi-bin/library. Zoznam digitálnych úložísk (repozitárov) v rámci európskych knižníc a iných pamäťových inštitúcií možno nájsť na adrese:http://books2ebooks.eu/repositories.php5.

• Môžete bližšie predstaviť e-knihu na objednávku?
EoD e-kniha je plnotextový PDF súbor zdigitalizovanej knihy, ktorý bol vytvorený na objednávku záujemcu (nemusí byť čitateľom knižnice) a nevzťahujú sa naň žiadne autorské práva. Ak je to možné e-kniha obsahuje obrazy zdigitalizovanej originálnej (fyzickej) knihy a zároveň automaticky rozpoznaný plný text (OCR) knihy. Akékoľvek značky či poznámky na okraji nachádzajúce sa v originálnej knihe, sú aj v e-knihe. Cena sa odvíja od poplatku 10 € za prvých 75 strán za digitalizáciu dokumentu v PDF formáte a za ďalšie strany je doplatok podľa počtu strán.

• V čom sú výhody EoD e-knihy?
V prvom rade šetrí náklady, ďalej umožňuje čítať originálne stránky knihy priamo na obrazovke, vybudovať vlastnú kolekciu, ak sa niekto špecializuje na určitý odbor, tému, autora), ktorú môže mať čitateľ stále so sebou na prenosnom zariadení, vytlačiť si stránky alebo celú knihu podľa potrieb, využívať plný text, vyhľadávať jednotlivé slová (pri tituloch ošetrených OCR), čo je pri štúdiu odborných dokumentov často veľmi užitočná pomôcka.

• Môžete poradiť aj iné projekty, kde možno nájsť zaujímavé e-knihy a skopírovať si ich do svojich čítačiek?
Iste by som mohla uviesť niekoľko príkladov – od megaprojektu Google Books počnúc po špecializované repozitáre odbornej, alebo napr. šedej literatúry končiac. Projekt Gutenberg bol jedným z prvých v tejto oblasti a dnes ponúka viac ako 36 tisíc voľných, teda bezplatne stiahnuteľných e-kníh do počítača, čítačky, alebo tabletu.

• Doteraz sme hovorili o e-knihách. Existuje však celý rad ďalších typov cenných dokumentov, ktoré sa nedostanú na knižný trh a pulty kníhkupectiev. Ako napr. šedá literatúra, ktorú ste pred chvíľou spomenuli. Čo s nimi?
Ide o študijné materiály, diplomové a dizertačné práce, rôzne výskumné, technické správy, špeciálne analýzy, vládne dokumenty a pod., ktoré sa v súčasnosti zastrešujú pod pojmom šedá literatúra. V Čechách sa už od roku 2008 buduje a tento rok by sa mal finalizovať projekt, ktorý má byť úložiskom tzv. šedej literatúry. Existujú aj európske repozitáre dizertačných prác a tejto literatúry, ktoré sú pre našich čitateľov rovnako atraktívne. Ich dostupnosť v e-podobe a spôsoby ich zverejňovania ešte nie sú úplne doriešené ani v ČR, ani na Slovensku, no myslím, že o rok už budú prvé novinky v tejto oblasti v digitalizovanej forme prístupné.