Vyhľadávanie
Edičná činnosť Kabinetu divadla a filmu SAV
Adresa: Dúbravská cesta 9, 841 04 Bratislava
tel.: 02 / 5477 7193
fax: 02 / 5477 3567
e-mail: milos.mistrik@savba.sk
Riaditeľ: Miloš Mistrík
Vznik: 1990, Kabinet divadla a filmu priamo nadväzuje na činnosť ústavu SAV založeného už roku 1953
Zameranie, profilové edície: KDF SAV nie je typickým vydavateľstvom, ktoré vydáva hotové dodané rukopisy. U nás je to naopak: uverejňujeme výsledky práce našich pracovníkov z výskumu dejín a teórie divadla a filmu. Väčšinou publikujeme knihy aj v iných vydavateľstvách, najčastejšie vo vydavateľstve VEDA. Spolupracujeme aj so Slovenskou teatrologickou spoločnosťou (STS) a so Združením slovenských divadelných kritikov a teoretikov (ZSDKT). V rôznych projektoch spájame sily, zároveň zlučujeme finančné prostriedky a navyše dodáva to našej edičnej činnosti ráz kolektívnej spolupráce. Máme edície, v Galérii osobností slovenského divadla vyšli za posledné roky zborníky venované Jankovi Blahovi (STS a KDF), Františkovi Dibarborovi (KDF), Jozefovi Kronerovi (KDF) a Gustávovi Valachovi (ZSDKT a KDF). Spracúvame v nej celoživotné, už uzavreté diela najvýznamnejších slovenských divadelníkov. Druhá edícia Rozhľady je nová, zatiaľ v nej vyšla iba jedna publikácia – Július Pašteka Spätný pohľad bez kamery (STS a VEDA, 2005). Budú v nej vychádzať knihy o najvýznamnejších smeroch európskeho divadla 20. storočia. Mimo edícií sme samostatne vydali dve knihy Miloslava Blahynku Exotizmus v opere (STS) a Wasserbauerove inscenácie Janáčkových opier v SND (STS), publikáciu Etické a estetické v slovenskej dramatike (STS) od Miloša Mistríka a kolektívu a Ladislav Lajcha Jozef Gregor Tajovský. Divadelný slovník (STS).
* Ktoré distribučné spoločnosti rozširujú tituly vášho vydavateľstva?
– Na distribúciu využívame najmä spoločnosti, s ktorými spolupracuje vydavateľstvo VEDA. Využívame aj služby bratislavskej predajne VEDA, predajne Prospero a individuálne sme sa skontaktovali s niektorými slovenskými divadlami, vysokými školami a kultúrnymi organizáciami, ktoré v malom predávajú knihy návštevníkom.
* Koľko titulov ste vydali od vzniku KDF SAV a jeho edičnej činnosti, koľko z nich predstavujú publikácie slovenských autorov?
– Ak prirátame aj tie tituly, ktoré sme vydali v rámci vydavateľstva VEDA, tak je to vyše tridsať. V absolútnej väčšine publikujeme výsledky výskumu vlastných pracovníkov, iba v niektorých prípadoch aj ďalších slovenských a zahraničných autorov, teda naše autorské zázemie tvoria na 100 percent domáci divadelní a filmoví vedci. Iba v niektorých zborníkoch bolo toto percento mierne nižšie.
* Akým počtom titulov ste prispeli na knižný trh roku 2005?
– Bol to priemerný rok, vydali sme tri knihy. KDF SAV však okrem knižných publikácií vydáva aj vedecký štvrťročník Slovenské divadlo. Je to jediný vedecký časopis svojho druhu na Slovensku a patrí k najstarším v Európe, dnes má už 54 rokov. Rozsahom ide vlastne každoročne o štyri veľké publikácie, každé číslo má okolo 150 strán.
* S akými edičnými zámermi ste vstúpili do roku 2006?
– V tomto, ale aj nasledujúcich rokoch by sme chceli rozvíjať najmä novú edíciu Rozhľady. V rámci tejto edície plánujeme vydať monografiu o francúzskom režisérovi Jacquesovi Copeauovi, v blízkej budúcnosti aj o švajčiarskom scénografovi Adolphovi Appiovi, ruskom hercovi a režisérovi Michailovi Čechovovi, anglickom divadelnom vizionárovi Edwardovi G. Craigovi. To však už presahuje horizont tohto roku, pretože príprava takýchto titulov je mimoriadne náročná.
* Ktorý zo svojich titulov pokladáte za najlepší?
– Spravidla ten najnovší. Teda v minulom roku vydanú teoretickú knihu o filme z pera Júliusa Pašteku.
* A naopak, ktorý zo svojich titulov pokladáte za vydavateľský omyl?
– Pravdu povediac, keďže nie sme typické vydavateľstvo, a preto každá kniha nás stojí mimoriadne veľa námahy od získavania rukopisu, cez financovanie, až po redakčné práce, tak si veľmi nemôžeme dovoliť vyrábať „omyly“. Ak sa niekedy stal omyl, tak to bolo nie v samotnom vydávaní, ale v spoluvydavateľovi. V roku 1999 sme v spolupráci s MK SR spracovali zborník Duchovný rozmer slovenského divadla a drámy a vtedajší zodpovední z ministerstva túto maličkú, ale vynikajúcu knihu kdesi zašantročili. Vôbec sa nestarali o jej distribúciu, takže vraj celý náklad skončil kdesi v Novom Sade či Petrovci. Že prečo práve tam? To neviem ani ja.
* Čo vás najviac trápi na knižnom trhu?
– Malá náročnosť, málo precíznosti. Vlastne ani nie v distribúcii, do toho príliš nevidím, takže nechcem komentovať. Ale zarážajú ma naše kníhkupectvá, ktoré sú na konci reťaze. Často chodím do Paríža, a tam si všímam, že kníhkupci sa usilujú mať na sklade všetko. Regály sú preplnené ponukou, niekedy sa primiešajú medzi nové knihy aj antikvárne, len aby mali z danej oblasti čo najviac. Nie je výnimkou, že sú okolo stien regály v dvoch radoch za sebou, k tomu druhému sa dostanete tak, že predný odtlačíte na koľajničkách. Medzi knihami sa tam priamo predierate. U nás? Neraz aj dostatočne veľká miestnosť kníhkupectva zíva prázdnymi priestormi, medzery niekedy dekoračne vyplnené kvetináčmi. Akoby kníhkupci chceli, aby sa u nich návštevníci venovali relaxačnej prechádzke. Keďže nie som sviatočný návštevník kníhkupectiev, hľadám vždy nejakú konkrétnu knihu. Takmer vždy som lepšie informovaný o tom, čo sa v mojej oblasti vydalo, ako ktorýkoľvek kníhkupec, nech sa na mňa teraz neurazia. Nepotrebujem ich rady, potrebujem, aby mali všetko, čo vyšlo, v ponuke. Lenže oni nejdú do hĺbky. Samozrejme, každá oblasť má svoje „bestsellery“, ktoré sa dostanú na police, ale odborný čitateľ hľadá nie vždy známu knihu, ale nejakú špecialitu, o ktorej vie, že vyšla napríklad v náklade 200 kusov, že ju vydala povedzme Prešovská univerzita a že autor bol dajme tomu profesor Ján Gbúr. No skúste takto definovať požiadavku kníhkupcovi.
* Čo by podľa vás pomohlo slovenskému knižnému trhu?
– Najprv ekonomické nástroje, ako je zníženie DPH za knihy. A potom viac profesionálov na všetkých úrovniach reťazca.
* Prezradíte svoj nesplnený vydavateľský sen?
– Práve sme ho začali spĺňať edíciou Rozhľady.
* Aký máte názor na rebríčky bestsellerov?
– Je to v poriadku, môže to pritiahnuť čitateľov do kníhkupectiev a zvýšiť všeobecný záujem o literatúru. Mne to však nič nehovorí, nudím sa pri nich a určite sa podľa nich neriadim.
* Akú knižku práve čítate?
– Knihu, ktorú som si špeciálne zohnal vo Francúzsku, vyšla v malom náklade, poznajú ju len niektorí odborníci. Na Slovensku, keď vyslovím meno autorky a názov, tak si myslím, že maximálne dvaja-traja ľudia budú vedieť, o čom hovorím: Maryline Romain Léon Chancerel, un réformateur du théâtre français (Lausanne : L’Age d’homme, 2005). Ako vidíte, som náročný a prieberčivý čitateľ.
