Edičnú činnosť Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu

Edičná činnosť Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu

Knihy ako svetlá v tme

Pre zrakovo znevýhodnených občanov zabezpečuje služby s celoslovenskou pôsobnosťou Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. Poslaním tejto špeciálnej knižnice je nielen šíriť, ale aj spracúvať dokumenty (knihy, vrátane učebníc, a periodiká) v takých formách, aby boli nevidiacim dostupné. Preto vydáva materiály v Braillovom písme, v čiernotlači vo zväčšenom type písma, vo zvukovej forme na magnetofónových kazetách, CD i v digitálnej podobe. Vlastné vydania zaraďuje do fondu knižnice a rozličnou formou výpožičných služieb (prezenčných, absenčných i zásielkových) ich sprístupňuje nevidiacim a slabozrakým čitateľom po celom Slovensku. Zároveň knižnica usmerňuje ďalších 30 oddelení pre zrakovo znevýhodnených čitateľov vo verejných knižniciach u nás.

O vydávaní rozličných materiálov v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu som sa porozprávala s jej riaditeľom Ing. Františkom HASAJOM.

* Vaša knižnica si vlani pripomenula 60. výročie svojho vzniku. Bola to príležitosť bilancovať, zamýšľať sa i plánovať do budúcnosti. Odkedy sa spája s Levočou vydávanie tlače pre nevidiacich?

– V roku 1946 vznikla v Levoči tlačiareň Slovenská slepecká tlač a od roku 1948 už pravidelne fungovala – vyšlo prvé číslo časopisu Naše svetlo a prvý šlabikár Prvé krôčiky. Po nich nasledoval už celý rad titulov (Lovci mikróbov, Príbeh ozajstného človeka a pod.). Tlačiareň sa rozvíjala len pomaly, provizórne priestory obmedzovali jej činnosť. Napriek tomu v 60. rokoch k tlačeným dokumentom pribudli aj prvé zvukové knihy. Začiatky tiež neboli ľahké. Na ilustráciu môžem spomenúť, že pri ich nahrávaní dával zvukový technik signály ,,načítavateľovi“ vojenskou baterkou. Takto sme nahrali aj slávneho Winnetoua. V 70. rokoch sa začalo v Levoči s účelovou výstavbou budovy knižnice, tlačiarne a zvukových štúdií. Novostavbu otvorili roku 1976 ako Tlačiareň a knižnicu pre nevidiacich, ktorá neskôr zmenila svoj názov na Slovenskú knižnicu pre nevidiacich Mateja Hrebendu.

* Vráťme sa do súčasnosti. Aké dokumenty vaša inštitúcia vydáva a na akých nosičoch?

– Začnem periodikami, vydávame celkove 17 titulov s rôznou periodicitou. Naším najstarším periodikom je mesačník Nový život. Periodiká vychádzajú v Braillovom písme, ako zvukové na magnetofónových kazetách, CD a na internete. Jeden časopis – Priezor vychádza vo zväčšenej čiernotlači  pre slabozrakých čitateľov. Od tohto roku sú tri tituly (Nový život, Novet, Prameň) dostupné aj na webovej stránke knižnice. Obľúbené sú aj naše kalendáre, od roku 1969 vydávame nepretržite tzv. veľký braillovský kalendár (ide o historický kalendár a kalendárium). Pokiaľ finančné možnosti dovolia, tak vydávame aj nástenný reliéfny kalendár (prvý vyšiel roku 1988) a od roku 1994 stolové kalendáre v Braillovom písme aj v čiernotlači. Ťažiskom našej vydavateľskej činnosti sú však knihy v Braillovom písme, prevažnú časť titulov predstavuje beletria, náučná literatúra a literatúra pre mládež. Doteraz sme vydali vyše 2200 titulov. Vydávame aj audioknihy, a to na magnetofónových kazetách (doteraz vyše 4 800 titulov) a roku 1997 sme sa zapojili do testovania špeciálneho prehrávača DAISY kníh – Plextalk. Predstavuje nový systém výroby, záznamu a čítania zvukových kníh na CD. Prvou knihou vyrobenou v tomto systéme bol titul Číry a čistý rozprávač Ľudo Ondrejov od A. Maťovčíka. DAISY zvukové knihy možno prehrať na klasických PC s CD ROM mechanikou a zvukovou kartou, alebo na špeciálnych CD prehrávačoch. Od roku 2003 zhotovujeme DAISY knihy II. generácie, ktoré si už od tohto roku môžu sťahovať zaregistrovaní čitatelia z našej webovej stránky. Od roku 2006 začala knižnica vydávať prvé zvukové knihy vo formáte MP3 na CD. Prvou knihou bol Da Vinciho kód od D. Browna.

* Táto činnosť si vyžaduje kvalitné technické zabezpečenie. Ako je knižnica vybavená po tejto stránke?

– V porovnaní so začiatkami sme ďaleko pokročili. Dnes máme výkonný tlačiarenský stroj Braillo 400 s prepojením na PC, ktorý zabezpečuje tlač i knihárske spracovanie kníh a periodík. V roku 2003 získala knižnica grant japonskej vlády na modernizáciu technického vybavenia zvukových štúdii. Od roku 2004 nahrávame všetko už v digitálnom formáte. Kvalitná technika zvýšila kvalitu našich vydaní. Možno by som mal ešte spomenúť, že medzi najproduktívnejších spíkrov – načítavateľov našich zvukových kníh  patrí Igor Makovický, Igor Šabek, Beáta Drotárová a Jana Dolanská.

* Čo pripravujete vo vydavateľskej činnosti v najbližšej budúcnosti?

– Naším dlhodobým zámerom je aj naďalej skvalitňovať a rozširovať skladbu knižnej a časopiseckej produkcie pre všetky vekové kategórie nevidiacich a slabozrakých. V oblasti produkcie zvukových kníh a časopisov treba čo najskôr zabezpečiť systém archivovania digitálnych nahrávok, ktorý sa zásadne odlišuje od archivovania nahrávok na analógových nosičoch a ich objem neustále narastá. Prelomovým medzníkom bude rok 2010, keď definitívne prejdeme od magnetofónových kaziet k digitálnym nosičom rôznych foriem s nahrávkami zvukových kníh a časopisov vo formátoch dostupných čo najširšiemu okruhu používateľov. Tým sa sprístupnia všetky vymoženosti digitálneho princípu.

* Kde nájdu záujemcovia informácie o dostupnosti vašich špeciálnych dokumentov?

– Všetky potrebné informácie, návody sú (aj pre nezaregistrovaných) na webovej stránke knižnice – www.skn.sk. Tu nájdu online katalóg braillových dokumentov, mesačnú ponuku knižných noviniek, bibliografie, ponuku slepeckých periodík, zoznam oddelení pre nevidiacich a slabozrakých vo verejných knižniciach na Slovensku atď.

Pre úplnosť ešte adresa: Slovenská knižnica pre nevidiacich, Štúrova 36, 054 66 Levoča, tel.: 053/ 2451 001, 2451 209, e-mail: skn@skn.sk.

Lýdia Čelková