Vyhľadávanie
Dr. Khalid El Biltagi (1965), bohemista a prekladateľ, študoval češtinu a získal doktorát na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, je docentom českého jazyka na Filologickej fakulte Ain Shams University v Káhire. Ako lektor arabského jazyka pôsobil (2006 – 2008) na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Do arabčiny prekladá beletriu a literatúru faktu z češtiny a slovenčiny, našu literatúru propaguje aj v egyptskom rozhlase. V jeho prekladoch vyšli knižne novela Jána Hrušovského Muž s protézou, výber poviedok Antona Hykischa Vrahovia (obidve 2009), poviedky Karola D. Horvátha, Petra Jaroša, Máriusa Kopcsaya a Uršule Kovalyk v Antológii literatúr krajín V4, staršie preklady publikoval v literárnych časopisoch. Je autorom antológie 10 súčasných slovenských spisovateliek Nedotýkajte sa (2011), autorom viacerých štúdií o lingvistike a teórii prekladu.
• Ako sa zrodil váš záujem o českú kultúru, prečo ste sa rozhodli študovať bohemistiku?
– Bohemistika má u nás v Egypte pomerne dlhú tradíciu. Zakladali ju v päťdesiatych rokoch 20. storočia a po dlhšom útlme ju obnovili v roku 1983. Už na gymnáziu ma zaujali jazyky malých európskych krajín z čisto pragmatického dôvodu. Chcel som sa učiť jazyk, ktorý by bol v Egypte netradičný, aby som mal dobrú robotu. Počas štúdia na vysokej škole som sa zoznámil s českou literatúrou a kultúrou. Mali sme aj hodiny slovenskej literatúry, keďže vtedy bolo ešte Československo. Páčila sa mi staršia česká literatúra plná emócií aj didaktiky. Čítali sme Jaromíra Erbena, J. A. Komenského, Boženu Němcovú a iných.
• Vďaka akému dielu alebo autorovi ste sa začali intenzívnejšie zaujímať o slovenskú literatúru? Akú knihu ste čítali v slovenčine ako prvú?
– Priamo o slovenskú literatúru som sa začal zaujímať neskoro. Bolo to v roku 2005, keď som pôsobil v Bratislave na Filozofickej fakulte UK ako lektor arabčiny. Začal som čítať dostupné slovenské knižky. Vďaka návšteve egyptského spisovateľa Gamala Al Gitániho v Bratislave som od neho dostal ponuku pripraviť špeciálne číslo egyptského literárneho týždenníka venovaného slovenskej literatúre. Bola to pre mňa veľká výzva. Pravidelne som navštevoval knižnicu, požičiaval som si knižky rôznych autorov. Ale to nestačilo. Nevedel som, kde je hlava a kde päta slovenskej literatúry. Tak som investoval čas aj peniaze do odbornej literatúry. Kúpil som si tri diely Panorámy slovenskej literatúry. Hneď som vedel, kde mám začať. Prečítal som si úryvky zo staršej slovenskej literatúry, až som došiel k obdobiu realizmu. Okrem iného som čítal Za koho ísť od Timravy, Neprebudeného od Kukučína. Ale s veľkým záujmom, na dúšok som si prečítal Tri gaštanové kone Margity Figuli.
• Čo bolo pre vás najväčším objavom alebo prekvapením, keď ste už trochu prenikli do našej literatúry? Čím môže zaujať bežného arabského čitateľa, nielen prekladateľa?
– Narazil som na vynikajúce dielo Jána Hrušovského Muž s protézou, ktoré ma totálne fascinovalo. Tú novelu som preložil do arabčiny za necelý týždeň! Zavrel som sa do izby a pustil do roboty. Žil som s tým hrdinom, poručíkom Seebornom celý týždeň. Sledoval som osudy tohto vojaka počas prvej svetovej vojny a osudy jeho žien. To bol pre mňa veľký objav. Tá novela bola napísaná v duchu modernizmu v čase, keď bola slovenská epika ešte výrazne realistická. Z tohto obdobia pochádza Urbanova novela Za vyšným mlynom. Obe novely som prekladal do arabčiny a vyšli v Káhire.
• Ak porovnávate literárny jazyk v slovenskej literatúre v rozpätí dvoch storočí – ktorý sa vám ľahšie prekladá, súčasný, či ten klasický, aj keď trochu archaický?
– Preklad autorov klasického obdobia sa mi niekedy zdá ľahší. Lebo ich jazyk je väčšinou kodifikovaný a nájdu sa zdroje na jeho porozumenie, napr. slovníky alebo jazykové príručky. Niekedy sa aj v klasickej literatúre vyskytnú ťažko pochopiteľné výrazy, ktoré súvisia napríklad s miestnymi zvykmi alebo ide o názvy predmetov, ktoré sa len zriedka vyskytujú v bežnom živote. Aj niektorí súčasní autori používajú lexiku, ktorá sa nedá nájsť v slovníku spisovnej slovenčiny.
• Akými podnetmi sa podľa vás môžu najviac vzájomne obohatiť naše kultúry – slovanská a arabská?
– Ľudia na celom svete majú veľa spoločného, podobné túžby, dilemy a sny. O tom sa človek presvedčí, keď sa oslobodí od predsudkov a nepravdivých informácií, keď sa zbúrajú jazykové a kultúrne bariéry. Vtedy zistíme, že je oveľa viac toho, čo nás spája, ako toho, čo nás rozdeľuje. Posledné udalosti v arabskom svete – „arabská jar“ – istotne potvrdili, že stret kultúr je iba veľký klam, ktorý vnútili ľuďom istí ideológovia a teoretici. Na druhej strane arabská kultúra je široký pojem. Skôr môžeme hovoriť o kultúrach. Lebo takmer každý po arabsky hovoriaci národ má svoju historickú a kultúrnu identitu.
• Na akom preklade v súčasnosti pracujete?
– Pracujem na antológii súčasných slovenských básnikov, v ktorej budú zastúpení Milan Rúfus, Miroslav Válek, Mila Haugová, Dana Podracká, Peter Repka, Ivan Štrpka a iní. Antológiu by malo vydať egyptské ministerstvo kultúry tuším tento rok.
