Vyhľadávanie
Eva MALITI (1953), dramatička, prozaička, literárna vedkyňa a prekladateľka z ruštiny. Pôsobí v ÚSL SAV, knižne publikovala literárnovedné diela Symbolizmus ako princíp videnia (1996), Tabuizovaná prekladateľka Zora Jesenská (2007), knihu umeleckých próz Krpatý vrch (1994) a zbierku dramatických textov Hry (2007).
Nemlčať: žena v literatúre
Anketa vznikla v spolupráci so slovinským vydavateľstvom Apokalipsa a americkým projektom Tell U. S. Poets zameraným na zmapovanie tvorivých podmienok pre ženy-autorky od Mexika až po Čínu. Ponúkame vám rôznorodé príspevky z našich zemepisných šírok – úvahy na danú tému. Anketu edične pripravila, príspevky zozbierala a do slovenčiny preložila spisovateľka a literárna vedkyňa Stanislava Repar.
1. Čo znamená byť spisovateľkou, poetkou, dramatičkou v dnešných podmienkach?
2. Akú úlohu na tomto poli zohrávajú príslušné inštitúcie?
3. Ako sa pozeráte na vzťah medzi ženským písaním, písaním žien a feminizmom (feminizmami)?
4. Kde vidíte rezervy, resp. možnosti na zlepšenie situácie?
Eva MALITI (1953), dramatička, prozaička, literárna vedkyňa a prekladateľka z ruštiny. Pôsobí v ÚSL SAV, knižne publikovala literárnovedné diela Symbolizmus ako princíp videnia (1996), Tabuizovaná prekladateľka Zora Jesenská (2007), knihu umeleckých próz Krpatý vrch (1994) a zbierku dramatických textov Hry (2007).
1/ Keď žena píše na Slovensku drámu, je konfrontovaná s tradíciami a predstavami a zabehanými väzbami dosť obmedzenej patriarchálnej spoločnosti. Realizácia dramatického textu býva väčšinou spojená buď s oficiálne dotovanými projektmi, alebo závisí od privátnych vzťahov. (Štruktúry vzťahov držia pevne v rukách muži a žena takmer nemá šancu do nich preniknúť...) Naše prostredie upadlo za posledné roky azda ešte viac než predtým, jeho hrubosť až primitívnosť má na kultúru, žiaľ, veľký vplyv. Divadlá programovo nehľadajú umelecky náročnejšie texty slovenských autoriek (ale ani autorov...), lebo sa to v trhových podmienkach nenosí. Naše divadlo je do značnej miery podriadené mužskému svetu i mužskému videniu. Veľmi mužské, a v tomto zmysle tradičné sú režijné výklady hier, čo som zažila na vlastných textoch.
2/ Neviem, či som najvhodnejšou respondentkou pre takúto anketu, lebo som naozaj dosť prísna a kritická. Ak mám hovoriť o médiách, sú plne zamestnané prvoplánovými seriálmi (TV) a bulvárnymi informáciami (tlač), veď dokonca aj otázky umenia sa neraz filtrujú cez primitívny bulvár. (Výnimkou zatiaľ ostáva rozhlas, ktorý sa snaží vzdorovať, len neviem dokedy.) Štátne inštitúcie veľmi svojsky nadviazali na maniere bývalého režimu: namiesto reprezentantov jednej strany v nich neraz vládne jedna klanovo-rodová štruktúra, čo mi pripomína niektoré polofeudálne krajiny Orientu. Niekedy má klan podobu sekty, čo býva ešte horšie. Podstatné je, že svoju rodovú či sektársku uzavretosť voči iným si budujú zo štátnych peňazí. Pozitívnu úlohu zohrávajú záujmové združenia, ktoré tvoria väčšinou mladí neskazení ľudia bez minulosti a starých väzieb.
3/ Ženské písanie má viac tvárí. Aj u nás existujú autorky ženských románov, bestsellerov, ktoré ani neskrývajú, že im ide predovšetkým o úspech na trhu. (Pre našu súčasnosť je príznačné, že tieto „pisateľky románov“ figurujú v oficiálnych slovníkoch slovenských spisovateľov, hoci v nich môžu chýbať autorky čisto umeleckých diel...) Feminizmus sa pre mňa spája s intelektuálnym ženským písaním, je to filozofia, ktorá vyjadruje postoje žien, mapuje ich svet... Mnohé z nás, hoci ani nepoznáme práce feministických filozofiek, rozvíjame vo svojej tvorbe myšlienky, o ktorých píšu. Reálne feminizmus poskytol autorkám istú záštitu a tiež zdôvodnenie zmyslu ich práce. Ako autorka sa cítim sebavedomejšie a plnšie a to určite aj zásluhou feminizmu. Na Slovensku treba veľmi vyzdvihnúť Záujmové združenie Aspekt, ktoré pre ženy, aj pre ženy-autorky urobilo kus práce. Dievčatá z Aspektu zasiahli naše tradičné prostredie a zľahka pootočili uhol pohľadu. To si treba ceniť.
4/ Pre mňa je písanie veľmi osobná, vnútorná záležitosť. Nie som prívrženkyňou veľkých kolektívnych akcií, hoci moje obavy sú možno zbytočné Pri písaní je človek sám a takto si utrieďuje a formuluje myšlienky, ktoré by rád povedal svetu. No ukazuje sa, že na spoločnej báze feminizmu sa mnohé veci posunuli dopredu a ženy na celom svete si postupne vydobýjajú miesto, ktoré im patrí. Osobne som skôr pozorovateľka podobných procesov a vítam všetko pozitívne, ak niekto niečo pre ľudí urobí. Dôležité je, aby ženy neprestávali vystupovať z pozícií humanizmu, ktoré sú im bytostne vlastné.
