Finalisti Ceny Jána Johanidesa 2018 - Daniel Majling: Ruzká klazika

Ako dramaturg Činohry SND stojíš za hrami s aktuálnymi spoločenskými témami, v literatúre za komiksovým Rudom a výberom z tvorby falošných ruských klasikov... Ako tvoja práca dramaturga vplýva na písanie a zostavenie zbierky poviedok?

Ako dramaturg  najradšej dramatizujem. Pri dramatizácii románu je človek predsa len limitovaný jeho štruktúrou, ktorú by mal podľa možností čo najvernejšie zachovať, kým pri texte, v ktorý pozostáva z viacerých poviedok má dramatizátor voľnejšie ruky pri vymýšľaní celého konceptu, do ktorého poviedky zasadí, pri vymýšľaní toho, ako v novom kontexte pôvodné poviedky fungujú, čo strácajú a čo, naopak, získavajú. Áno, ako dramaturga ma baví pitvať sa v poviedkach, skúmať, ako fungujú a je dosť možné, že to malo vplyv aj na zostavenie tejto zbierky poviedok.   

V čom ti vyhovovali ruskí klasici?

K ruskej klasike mám silný vzťah. Neviem povedať, či silnejší ako k francúzskej alebo anglickej, ale rozhodne silný. Nie celkom jednoznačný. Niektoré veci ma na nej veľmi priťahujú (spôsob, akým sa v nej mieša komické s tragickým, vysoké s nízkym), iné doslova fascinujú (napríklad Dostojevského jasnozrivá, možno až prorocká schopnosť v predstihu polstoročia predvídať niektoré tragické historické pohyby) a niektoré veci aj rozčuľujú (napríklad to, čo na nej rozčuľovalo Kunderu - miešanie veľkej citovosti s ešte väčšou  brutalitou, pričom sa to druhé ospravedlňovalo tým prvým a širokou dušou. Na druhej strane, Dostojevskij nie je žiaden apologét tejto širokej duše, do ktorej sa všetko zmestí.). Každopádne, emócie, znepokojenie a podnety na rozmýšľanie, ktoré pri čítaní ruskej klasiky prežívam, sú inšpiratívne.

Existujú v Číne aj továrne na falošnú literatúru z iných končín zemegule?

Počul som o tom. Ale som príliš veľký domased na to, aby som to šiel osobne overiť.

Medzitým si sa stal aj finalistom ceny Anasoft litera. Dozvedia sa vôbec o týchto nomináciách aj otroci z továrne na literatúru?

Áno. Myslím, že správa o nich bude pre nich veľkým zadosťučinením za ich premrhané životy. 

Falošný Čechov v rozhovore povedal, že stručnosť je jediná cnosť netalentovaných autorov. Neobjavíš teda niekde stratenú novelu alebo román?

Nie je nič horšie, ako keď sa niekto pustí do písania románu, a nemá čo povedať. Alebo to, čo chce povedať, vystačí sotva na fejtón. Je možné, že sa časom dopracujem aj k takému životnému poznaniu, že sa do niečoho rozsiahlejšieho pustím, ale dovtedy sa radšej budem držať tej jedinej cnosti netalentovaných autorov.