Objavne o osudoch Ižorcov

Počas medzinárodnej konferencie Novinár v konflikte, ktorú v Bratislave (29. a 30. apríla) zorganizoval Slovenský syndikát novinárov (SSN) so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače (3. máj), vydavateľstvo Ikar slávnostne uviedlo slovenský preklad knihy jedného z účastníkov tejto konferencie, fínskeho novinára a spisovateľa Matti Rönkäho (1959).

Matti Rönkä je vo Fínsku populárny nielen ako autor, ale najmä ako novinár, keďže takmer tridsať rokov pracuje vo fínskej verejnej televízii YLE. Jeho hlavným poslaním je pripravovať spravodajské a dokumentárne programy, ale diváci ho poznajú aj z obrazovky. Do literatúry vstúpil novelou Muž s tvárou zabijaka (2002), ktorá mu v preklade do nemčiny priniesla tretie miesto v medzinárodnej súťaži detektívnych románov a teraz ju vydavateľstvo Ikar v preklade Petra Kerlika sprostredkúva aj našim čitateľov. S hlavnou postavou Viktora Kärppu vytvoril aj ďalšie detektívky Dobrý brat, zlý brat (2003), Priatelia ďaleko (2005), Otec, syn a zlý duch (2007) a Suveníry z Moskvy (2009).

Fínsky spisovateľ Matti Rönkä v Bratislave

Objavne o osudoch Ižorcov

Počas medzinárodnej konferencie Novinár v konflikte, ktorú v Bratislave (29. a 30. apríla) zorganizoval Slovenský syndikát novinárov (SSN) so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače (3. máj), vydavateľstvo Ikar slávnostne uviedlo slovenský preklad knihy jedného z účastníkov tejto konferencie, fínskeho novinára a spisovateľa Matti Rönkäho (1959).

Matti Rönkä je vo Fínsku populárny nielen ako autor, ale najmä ako novinár, keďže takmer tridsať rokov pracuje vo fínskej verejnej televízii YLE. Jeho hlavným poslaním je pripravovať spravodajské a dokumentárne programy, ale diváci ho poznajú aj z obrazovky. Do literatúry vstúpil novelou Muž s tvárou zabijaka (2002), ktorá mu v preklade do nemčiny priniesla tretie miesto v medzinárodnej súťaži detektívnych románov a teraz ju vydavateľstvo Ikar v preklade Petra Kerlika sprostredkúva aj našim čitateľov. S hlavnou postavou Viktora Kärppu vytvoril aj ďalšie detektívky Dobrý brat, zlý brat (2003), Priatelia ďaleko (2005), Otec, syn a zlý duch (2007) a Suveníry z Moskvy (2009).

Na slávnostnej prezentácii prekladu svojej prvotiny Muž s tvárou zabijaka v Bratislave, na ktorej sa zúčastnili fínsky veľvyslanec na Slovensku Jukka Leino a viacerí účastníci konferencie Novinár v konflikte, Matti Rönkä priblížil svoju novinársku prácu a začiatky spisovateľskej kariéry.

–                    Fínsko je približne také veľké ako Slovensko, keby som sa chcel uživiť ako spisovateľ, museli by sa moje knihy držať aspoň desať rokov na popredných miestach rebríčkov bestsellerov. To sa však málokomu podarí. Preto väčšiu časť mojej kariéry vypĺňa novinárska práca. Ako novinár som vyrastal veľmi pomaly, a tak vo mne začala dozrievať túžba – pre niekoho možno detsky naivná – povedať niečo odvážne. Pred niekoľkými rokmi som si zobral neplatené voľno, potreboval som čas, aby som sa rozhodol, čo budem robiť ďalej. V televízii som dosiahol veľmi dobrú pozíciu, ale to ma neuspokojovalo. Mal som silnú potrebu ďalej sa vzdelávať, vždy ma lákala tvorba dokumentárnych filmov. Vycestoval som preto do USA, kde som sa zapísal do školy filmovej dokumentaristiky. Popri tom som si už zberal materiál na film. Nakrútiť dokument, to bola moja vysnívaná méta. Lenže, keď som dokončil scenár, dostal som strach z realizácie filmu. Tak som podľa pripraveného scenára napísal knihu.

Prečo sa rozhodol pre detektívny žáner?

–                    Literárnu vedu ani literatúru som nikdy neštudoval, ale celý život som náruživý čitateľ. Mám rád dlhé dramatické príbehy, ale predsa len sa mi klasický román zdal na začiatok veľmi zložitý. Najmä pre závažnosť témy, ale aj pre komplikovanú štruktúru, prelínanie dejov a vzťahy medzi postavami... Najlepšie mi vyhovoval detektívny román, sedí mi dynamický dej, výrazná hlavná postava, inteligentná zápletka. Už dávnejšie som sa venoval téme migrácie vo Fínsku. Emigrácia Fínov bola dlhodobý problém našej spoločnosti, veľa Fínov emigrovalo do Ruska a potom do ZSSR. Po jeho rozpade sme čelili novému problému – Rusi emigrujú do Fínska. Z osudov viacerých emigrantov, ktoré poznám, som vygeneroval postavu Viktora Kärppa. Narodil sa a vyrastal v Sovietskom zväze ako syn fínskych emigrantov, geneticky je teda Fín, preto aj prišiel do Fínska, ale jeho rodnou krajinou zostáva Rusko, ku ktorému má stále silný vzťah. Jeho osobný problém sa emigráciou nevyriešil, tak ako sa nikdy celkom nezačlenil do sovietskej spoločnosti, zostáva outsiderom aj teraz vo Fínsku.

V severských krajinách sú veľmi populárne švédske detektívky, v ktorých je veľa krutosti, násilia, ale zároveň odzrkadľujú, že spoločnosť nefunguje. No ja som si hneď na začiatku povedal, že budem písať odlišné príbehy, skôr inklinujem k americkej detektívke.

Marta Bábiková