Vyhľadávanie
Vo vašich románoch nechýba láska, smrť, humor, sklamanie či vzťahy, no najmä z nich vyžaruje veľa pohody…
Prišla som na svet priskoro a celá vystresovaná, tak teraz asi všade hľadám pohodu. Som presvedčená, že napísať traumatizujúci príbeh o sklamaní, strate či akomkoľvek nešťastí je o kúsok jednoduchšie, ako udržať rozprávanie v čomsi, čo nazývate pohodou. Teším sa, že to tam cítite i vy. Občas je veľmi ťažké nájsť v každodennom strese niečo pozitívne, posilňujúce a povzbudivé. Preto potrebujeme skutočných priateľov. A tí, ktorí na priateľa nemajú šťastie, často končia u psychoanalytikov.
Mali by teda vaše knihy nahrádzať psychoanalytika?
Keď som sa rozhodla napísať svoj úplne prvý príbeh, potrebovala som čitateľom odovzdať práve toto svetlo či pohodu. Aby sa nebáli: nech to u nich vyzerá akokoľvek zle, ešte stále je tu nádej, že to dobre dopadne. Možno ma niekto považuje za chronického optimistu, ale nech! Radšej budem doživotne trpieť týmto „nedostatkom“, ako mať vredy či iné choroby, ktoré sa z pochmúrnej nálady rodia.
Odkiaľ čerpáte inšpiráciu pre svoje príbehy?
Niečo si vypočujem na ulici, niečo sa dozviem v rodine, iné zase na návšteve a verte mi, bývajú to veselé, ale aj veľmi smutné a ťažké zážitky. A potom s nimi pracujem a prežívam ich nanovo ja sama, zavretá vo svojej pracovni. Snažím sa vo všetkom nájsť aspoň odlesk niečoho dobrého, a keď to tam konečne uvidím, potrebujem to napísať aj ostatným. Ak sa potom dozviem, že to uvideli aj moji čitatelia, že sa im moja kniha stala priateľom, je to pre mňa najkrajší pocit.
Románom Šialene milovaná ste debutovali v roku 2000. Ako sa pozeráte na tento titul po rokoch?
Viacero čitateľov mi písalo, že nemôžu zohnať moju prvotinu, takže možno je čas na dotlač. Počula som síce názor, že autori svoje staršie knihy neradi dotláčajú, lebo už sú niekde inde, ale ja som na túto knižku možno ešte viac hrdá, ako keď som ju v päťstokusovom náklade vydala so Soňou B. Karvayovou.
Mnohí považujú názvy vašich kníh za originálne. Ako vznikajú?
Pamätám si, ako vznikol názov prvej knihy. Sledovala som dokument mladej českej dokumentaristky a jeden starý pán na záver filmárke poprial, aby „byla šíleně milována“. Mne vtedy napadlo, že to môže byť až nebezpečné. Šialenstvo až posadnutosť… Koľko duší sa už s touto témou snažilo vyrovnať? Prečo, keď sa zaľúbite, začnete zrazu k sebe priťahovať ďalších a ďalších mužov? Je to čistá chémia? Vylučovanie feromónov? Alebo je v tom aj niečo iné? Myslím si, že to je stále vzrušujúca, aktuálna a záhadná téma. A takto nejako vznikajú moje názvy. Som rada, že ich viacerí považujú za originálne.
V najnovšom románe Medium Love ste vstúpili aj do mediálneho prostredia, ktoré dôverne poznáte a pracujete v ňom. nebáli ste sa, že odkryjete aj niečo zo svojho súkromia a že vás môžu pripodobniť k jednej z hlavných postáv?
Všetky situácie z mediálneho sveta, ktoré v knihe nájdete, sa istým spôsobom skutočne stali, ale, samozrejme, v celkom odlišných súvislostiach. Moje súkromie a práca v televízii sú dva celkom rozdielne svety. Po tomto prostredí som siahla práve preto, že ho za dvadsať rokov už dôverne poznám. Vždy sa niekto pokúša vidieť paralely medzi autorom a jeho postavami. Zodpovedne pri každej z mojich kníh opakujem, že v ktorejkoľvek postave je kúsok zo mňa samej, pretože každá začala dýchať a žiť vďaka mne, ale ani jedna podobná či rovnaká osoba v skutočnom živote neexistuje.
Vaše knihy majú aj napriek peripetiám svoje happyendy. je pre vás dôležité, aby sa všetko skončilo šťastne?
Šťastné konce sú dobré na trávenie, pokojný spánok, zdravý sex a všeobecnú radosť v rodine. Nie vždy sú však možné. Ale aj ten menej šťastný, ba až nešťastný koniec môže byť v konečnom dôsledku pozitívny. Vždy totiž naznačuje nový začiatok. A tam už môže byť všetko vždy o kus lepšie.
Prejavuje sa to, že ste scenáristka, aj vo vašom písaní?
Všetky moje knihy môžem bez problémov nazvať tak trochu filmovými – píšem v obrazoch a myslím si, že aj vďaka tomu sa moje príbehy dobre čítajú. Dynamicky a výtvarne. Spomínam si na texty na prebale mojej prvej knihy – radila som čitateľom, aby niekomu čítali môj príbeh nahlas. Pred očami vám potom bude bežať film. Tento spôsob čítania milujem dodnes. Môj otec nám zvykne pri čítaní niečoho, čo sa mu páči, kúsok predčítať. Možno odtiaľ pramení moja láska k audiočítaniu. Za posledných pár rokov som si obstojne rozšírila audioknižnicu. Počúvam knihy v aute, je to skvelý spôsob, ako nestrácať ani v bratislavskej zápche čas.
Ako sa vám pracovalo na scenári k filmu pre mládež Amálka, ja sa zbláznim?
Vytvoriť scenár bolo príjemné dobrodružstvo, podobne ako písať knižky. S tým rozdielom, že scenár čítalo len zopár čitateľov. Najdôležitejšia osoba pri tom bola režisérka Eva Borušovičová. Bola to nádherná spolupráca, pretože Eva presne odčítala moje obrazy, vybrala perfektných hercov, obklopila sa skvelými spolupracovníkmi, takže na konci procesu bol a je film pre celú rodinu, ktorý zožal zopár pekných cien v Amerike aj v Európe a ktorý si dodnes rada vychutnám! Tak veľmi sme chceli nakrútiť skutočný film, a nie video, že sa to nakoniec aj podarilo, hoci len na šestnásťmilimetrový materiál. Kiežby sa takáto spolupráca ešte niekedy zopakovala! Myslím, že toto sú skutočné zázraky filmárskej tvorby, keď sa zrazu všetci naladia na jednu vlnovú dĺžku.
Pôsobíte aj ako režisérka v televízii a okrem toho ste matkou dvoch dcér. Ako zvládate pracovné a rodičovské povinnosti?
Zvládnuť ich je občas takmer nemožné. Ale ak si v istej chvíli dokážete povedať, že je pre vás dôležitejšie vypočuť si dcéru, ako mať osovo súmerný poriadok v knižnici či na stole, tak sa to s odretými ušami dá. Lebo sa vyskytnú aj také momenty, keď je pre vás zachytenie vlastnej myšlienky zrazu podstatnejšie ako všetko ostatné, a vtedy je skvelé žiť s niekým, kto to akceptuje. Mnohí tvrdia, že sa to nedá zladiť a treba sa vedieť rozhodnúť, pretože len jednu vec môžeme v živote robiť poriadne. Samozrejme, je to ich názor. Ja som presvedčená, že naše dve krásne a šikovné dcéry sú šťastné práve preto, lebo majú šťastných rodičov, ktorí robia, čo ich baví. Dúfam, že to nezakríknem. A okrem toho, ako každá žena dokážem rozhodne robiť viac vecí naraz ako muž.
Akým povolaním by ste sa živili, ak by ste neboli režisérkou a spisovateľkou?
Veľmi rada poletujem z miesta na miesto, neznášam stereotyp a jednotvárnosť, takže asi by som sa neuživila v práci, ktorá vyžaduje stále rovnaký denný režim. Nemám žiadnu inú vysnívanú profesiu, pretože mám to šťastie, že robím, čo ma baví. Úplne najradšej by som sa živila ako filmová scenáristka, ale to by som sa musela buď narodiť v inej krajine, alebo sa do nej presťahovať. Ale viem určite, že by som mohla byť napríklad dobrá učiteľka v autoškole, taxikárka, kožná lekárka, alergologička, imunologička. Mám milión skúseností s atopickým ekzémom a rovnaký počet telefonátov od blízkych, ktorí sa pýtajú, čo robiť, keď sa im niečo vyhodilo na tele. Po šesťdesiatke plánujem (ak mi to kĺby dovolia) moderovať vlastnú televíznu šou.
Ktorá z vašich knižiek je vám najbližšia?
Každá je mojím ďalším dieťaťom, takže ku všetkým cítim niečo veľmi intímne a špecifické. A samozrejme, o tú najnovšiu sa treba intenzívnejšie starať, rovnako ako pri narodení bábätka. Preto vždy trvám aj na pokrstení každej z nich, aby sa v živote nestratili. Vyberala som im veľmi dôsledne krstných rodičov, od výtvarníka Mirka Radeva (s jeho obrazom na Šialene milovanej), cez herečky Aničku Šiškovú (Anjeli nespia) a Slávku Halčákovú (Sladko v ústach), najlepšie priateľky Evu Borušovičovú, Soňku B. Karvayovú, Elenku Akácsovú (Vydať sa a zomrieť), až po moderátora Pyca – súpútnika z televízie, s ktorým som nakrúcala všetky kampane na televíznu šou Česko Slovensko má talent. Pokrstil moju najnovšiu knižku Medium love, keďže hlavný hrdina Spajk je tiež televízny a rozhlasový moderátor.
Kam všade sa vaše pokrstené tituly dostali?
Je zvláštne sledovať tie nečakané cesty. Anjeli nespia a Sladko v ústach sú už medzi čitateľmi v Slovinsku, moja prvotina Šialene milovaná, ktorú som vydala pred trinástimi rokmi svojpomocne, vyšla v Čechách a počula som, že aj Vydať sa a zomrieť by mala vyjsť v češtine.
Máte už námet na ďalšiu knihu?
Nosím v hlave viacero príbehov, ale zatiaľ by som ich určite nenazvala námetom. Je mi však jasné, že opäť vyskúšam niečo nové. Tak trochu žánrovo či formálne. Sú to také moje malé osobné výzvy.
Čo pre vás znamená pojem „úspešná spisovateľka“?
Úspešná spisovateľka? Nech má prinajmenšom toľko čitateľov ako úspešný spisovateľ! Predstavujem si ju, ako premýšľa a píše v divokej záhrade svojho letného sídla a pri horúcom krbe v zimnom sídle. Má svojho agenta a minibar, ktorý nikdy nie je prázdny. A tučné konto z predaných kníh po celom svete.
