Vyhľadávanie
Berlínčan Sebastian Fitzek (1971) vyštudoval právo a prv než začal písať, pracoval v rôznych rozhlasových staniciach a televíznych reláciách. Za prvý triler Terapia (2006) bol nominovaný na Cenu Friedricha Glausera za najlepší detektívny debut roka. Doteraz vydal viacero úspešných trilerov, napríklad Terapia, P. S. Zabijem ťa, Zberateľ očí, Dieťa, Šialená hra, niektoré boli už preložené do vyše 20 jazykov a poznajú ho aj čitatelia v USA a Anglicku.
• Aký je váš proces písania?
– Len čo dopíšem úvod k nejakej knihe a skončím rešeršovanie, púšťam sa do písania a využívam na to každú voľnú minútu. Mám taký rituál: pred každou novou kapitolou nasadnem do auta, vezmem svojich dvoch psov a vydáme sa smerom k Postupimi, k jazeru. Tam si celú kapitolu ešte raz premyslím. Niekedy ma to tak pohltí, že sa vozím dokola a na psov celkom zabudnem.
• Máte špeciálne pracovisko?
– Nemám pevné pracovné miesto. Terapiu som písal doma vo všetkých miestnostiach – na pohovke, za písacím stolom, v posteli, v zimnej záhrade – v každej miestnosti mám zapnutý počítač alebo laptop. Píšem aj vo vlaku alebo v hoteli. Teraz sedávam najčastejšie v malej pracovni priamo na Kurfürstendamme, s nádherným výhľadom na ulicu, ale vôbec si ho neužívam, stále som prilepený na obrazovku. A teším sa na každý e-mail, som mailoholik.
• Kto je váš obľúbený autor?
– Michael Crichton, pretože je veľmi všestranný: lekár, vedec, autor bestsellerov aj skvelých filmových a televíznych scenárov.
• Ako sa rodia nápady na vaše romány?
– Príbeh Terapie sa zrodil v preplnenej čakárni u lekára, kde som čakal na svoju priateľku. Keď po polhodine nevyšla z ambulancie, začal som premýšľať, čo by som robil, keby tam vôbec nebola? Keby lekár aj sestrička tvrdili, že ju dnes nevideli? A aj ostatní pacienti by len odmietavo krútili hlavami? Asi rok som o tom premýšľal, a potom som si urobil hrubý náčrt a pustil som sa do písania.
• Román Šialená hra je inšpirovaný prácou v médiách?
– Čiastočne áno. Príbeh sa odohráva v rozhlase, kam zavolajú renomovanú kriminalistku a psychologičku, ktorá si veľmi dôkladne naplánuje vlastnú samovraždu. V rozhlase sa ocitá uprostred príšernej drámy rukojemníkov: psychopat sa s nimi zahráva a počas živého vysielania telefonuje náhodným ľuďom. Ak sa prihlásia očakávaným heslom, pustí jedného z rukojemníkov. Ak nie, zastrelí ho. Muž sa vyhráža, že bude hrať tak dlho, kým nepríde do štúdia jeho snúbenica. Lenže tá je už niekoľko mesiacov mŕtva. Ira začína beznádejné vyjednávanie, ktoré v priamom prenose sledujú milióny ľudí...
• Vaše knihy sú desivé a šokujúce zároveň. Je niečo z vás aj v postavách vašich hrdinov?
– Podvedomie pri písaní vždy spolupracuje, to je jasné. Ale zakaždým vzniká spletitá zmes z toho, čo človek videl, zažil, o čom počul, alebo čo si vymyslel. Vždy sa to odvíja od postavy. Predtým som pokladal za hlúposť, keď nejaký autor vyhlásil, že už nevládne svojim postavám. No je to skutočne tak. Nakoniec sa sám pýtam, koľko je v tej postave zo mňa a čo je vymyslené... Písanie je pre mňa aj terapia: keď dám všetky svoje obavy, strachy a temné sklony na papier, zbavím sa ich a v ozajstnom živote mi zostáva miesto na iné veci.
