Vyhľadávanie
Slovensko je mojím osudom
Hovorí ruská slovakistka Alla Mašková
Popredná slovakistka Moskovskej štátnej univerzity docentka Alla Mašková, vedúca sekcie slovanských literatúr na Katedre slovanskej filológie Filologickej fakulty, začiatkom novembra pracovne navštívila Bratislavu a Trnavu. Pod jej vedením vznikla rozsiahla antológia slovenskej poézie od najstarších čias, je spoluautorkou Slovenskej literatúry 20. storočia, obidve publikácie vyšli s podporou komisie Slolia. V jej osobnosti má slovenská literatúra nezastupiteľnú interpretku, historičku a pedagogičku.
* Pôsobíte ako pedagogička, literárna vedkyňa aj ako prekladateľka. Máte k svojej práci dosť učebných pomôcok, literatúry?
– Keď som začala učiť slovenskú literatúru, nemali sme nijaké učebnice. Existovala len Slovenská literatúra, ktorú vydal slovanský ústav Ruskej akadémie vied roku 1970. V tejto knihe bola stará slovenská literatúra predstavená len krátko a obdobie po roku 1939 celkom chýbalo. Takže študenti sa mohli učiť len z prednášok. Teraz som s pomocou mojich slovenských kolegov pripravila tri učebnice slovenskej literatúry: prvá bola venovaná len povojnovej próze (1987) a napísali sme ju spolu s V. Petríkom, J. Števčekom a I. Sulíkom. Mala mať aj pokračovanie, ale prišiel rok 1989, spolupráca sa prerušila a mohli sme pokračovať až o desať rokov... Vtedy sme s finančnou podporou fondu Pro Slovakia, Slolia a Ministerstva kultúry Ruskej federácie spolu so slovenskými a našimi slovakistami vydali dve ďalšie učebnice: Slovenská literatúra od počiatku po 19. storočie (1997) a Slovenská literatúra 20. storočia (2003). Využívam túto príležitosť a ďakujem svojim slovenským kolegom za spoluprácu. V roku 2002 vyšla antológia slovenskej poézie od počiatkov až po súčasnosť Hlasy storočia, ktorú som zostavila spolu s mojou bývalou študentkou, teraz už dobrou prekladateľkou a poetkou N. Švedovou. Žiaľ, nemôžem to isté povedať o textoch zo slovenskej prózy. Po roku 1989 bola výmena kníh a periodík takmer zrušená, takže k literatúre sa dostanem len na Slovensku, niečo si nakúpim, niečo dostanem od dobrých známych. Pravidelne ma informuje a posiela mi knihy I. Čičmanec z Nórska, dostala som knihy od L. Ťažkého a od I. Kadlečíka.
* Čo je cieľom vašej terajšej návštevy na Slovensku? Čo od nej očakávate?
– Prišla som len nakrátko a sledujem svoje vedecké záujmy. Už desať rokov sa zaoberám problémom slovenského naturizmu. Kedysi naň upriamil moju pozornosť profesor Ján Števček. Mám už hotovú monografiu s touto témou, moji kolegovia na katedre v MGU ju priaznivo prijali a odporučili mi obhájiť text ako doktorskú prácu. Potrebujem si ešte overiť niektoré údaje.
* Myslíte, že vaša práca sa na Slovensku stretáva s primeraným ohlasom?
– Pri príležitosti 85. výročia Univerzity Komenského som dostala medailu za výskum slovakistiky a propagáciu slovenskej literatúry v zahraničí. Moja osobná práca bola takto docenená a veľmi si to vážim. Horšie je to s ohlasom na spomínané knižné publikácie, čo je škoda... Veď nejde iba o propagáciu slovenskej literatúry v Rusku, ale aj na celom svete. O tieto knihy ma napríklad požiadali už aj Američania.
* S ktorými slovenskými spisovateľmi alebo literárnymi vedcami ste udržiavali osobné vzťahy, ktorí autori vám najviac prirástli k srdcu?
– Škoda, že som nepoznala spisovateľov, o ktorých tvorbe som napísala monografie. Poznala som len Margitu Figuli. Žiaľ, stretla som sa s ňou mesiac pred jej smrťou, a bol to jej posledný rozhovor. Zapôsobila na mňa svojimi vedomosťami, ženskosťou a statočnosťou. Vtedy som sa presvedčila, že je to naozaj umelkyňa. Osobné stretnutie s ňou mi pomohlo lepšie pochopiť jej tvorbu. Veľmi na mňa zapôsobil jeden z mojich najobľúbenejších spisovateľov Milo Urban, navštívila som ho s J. Števčekom. Poznala som klasikov súčasnej slovenskej literatúry: M. Rúfusa, P. Bunčáka, R. Slobodu, V. Šikulu. Mám veľa známych aj medzi najmladšími spisovateľmi.
* Na ktorých slovenských literárnych vedcov najviac nadväzujete? O ktoré mená zo slovenskej literatúry či literárnej vedy sa vo svojej vedeckej práci môžete spoľahlivo oprieť...?
– Slovenská literárna veda má bohaté a skvelé tradície. Rada čítam brilantné práce takých klasikov, ako sú S. H. Vajanský a J. Škultéty, Š. Krčméry, M. Bakoš, O. Čepan, J. Felix. Mala som šťastie, že som mohla počúvať prednášky M. Pišúta a J. Števčeka. Števček na mňa veľmi zapôsobil ako osobnosť, prednášateľ a vedec. Pokladám ho za svojho slovenského učiteľa, na ktorého často spomínam a som mu veľmi vďačná. Práve jeho pamiatke venujem svoju knihu o naturizme.
–abš–
