Záujem o jánošíkovskú tematiku je medzi odbornou i laickou verejnosťou stále živý – dôkazom toho je aj reprezentatívna, slovensko-anglická publikácia Juraj Jánošík – Veľká kniha o zbojníckom kapitánovi, na príprave ktorej sa podieľal nielen početný autorský kolektív, ale aj osem inštitúcií: Matica slovenská, Žilinský samosprávny kraj, Kysucké múzeum, Kysucká knižnica, Považské múzeum, Liptovské múzeum, Liptovská knižnica a Oravská knižnica. Knihu predstavujú výkonný redaktor Miloš Jesenský a riaditeľ Vydavateľstva Matice slovenskej Stanislav Muntág.


Miloš Jesenský


Za posledné obdobie sa vlna záujmu o Jánošíka prehnala Slovenskom v roku 2009 v súvislosti s filmom Jánošík – pravdivá história. Vyšla vtedy aj kniha. Aké ambície má váš projekt?

Film Agnieszky Hollandovej, samozrejme, vzbudil zvýšený záujem verejnosti o Juraja Jánošíka a oživil nie celkom patričné úvahy o potrebnosti či nepotrebnosti národných hrdinov, no inicioval aj diskusie medzi odborníkmi. Práve v tomto diskurze možno hľadať aj vznik a – dnes už vieme, že aj úspech – knihy Juraj Jánošík – Veľká kniha o zbojníckom kapitánovi. Jánošík sa objavil v edičnom pláne priam programovo, keďže Žilinský samosprávny kraj a jeho inštitúcie v spolupráci s Vydavateľstvom Matice slovenskej postupne spracúvajú veľké témy regionálnej histórie, ktoré však doďaleka prekračujú hranice regiónov. Edícia Veľká kniha tak mapuje originálne etnologické témy (drotárstvo, goralská kultúra), osobnosti (Juraj Turzo, Juraj Jánošík) alebo historické fenomény (aktuálne pripravovaná publikácia o Keltoch na území dnešného Žilinského kraja). Hlavnou ambíciou nášho projektu bolo predstaviť Jánošíka formou graficky príťažlivej, zrozumiteľným jazykom napísanej knihy rešpektujúcej moderné trendy i očakávania čitateľov, ktorá by ich zároveň textom aj obrazom pozývala po stopách legendárneho zbojníka do jednotlivých historických regiónov Žilinského kraja.

Čo najzaujímavejšie by ste vyzdvihli z nových zistení o Jánošíkovi publikovaných v knihe?

Dovolil by som si vyzdvihnúť ani nie tak nové zistenia, ale predovšetkým nové pohľady a celkový spôsob prezentácie poznatkov, ktoré kniha prináša. Hlavným cieľom autorského kolektívu bolo predovšetkým zhrnúť všetky doterajšie informácie o Jánošíkovi, predtým roztratené v desiatkach iných publikácií, a vytvoriť tak zaujímavý a ucelený historický obraz o tejto osobnosti našich dejín. Pútavá mozaika udalostí bola zostavená nie „zhora“, teda z pohľadu celoslovenských dejín, ale z pohľadu jednotlivých regiónov Žilinského kraja spojených s Jánošíkovým životom. Prínosom publikácie je nepochybne aj názornosť vychádzajúca zo súladu faktografie a grafickej prezentácie.

Vyriešili ste aj diskutovanú otázku, ku komu teda Jánošík naozaj patrí, k Poliakom či k nám, alebo by asi bolo najlepšie, keby boli dvaja...

Pokiaľ viem, téma Jánošíkovho pôvodu sa ocitla aj v rozhovoroch pri nedávnom stretnutí nášho prezidenta Andreja Kisku s jeho poľským kolegom Bronisławom Komorowskim. Je to trošku úsmevné, a predsa významné. Podľa môjho názoru sa k Jánošíkovi Poliaci hlásia presne do tej miery, do akej miery sme my, Slováci, schopní sa k nemu nehlásiť. Ak odhliadneme od toho, že sa Jánošík stal hrdinom aj poľskej romantickej literatúry už v polovici 19. storočia, najviac ho medzi našimi susedmi spoza opačnej strany Tatier spopularizoval televízny seriál, v ktorom síce vystupuje „ten druhý“, de facto Jánošíkov menovec, ale Poliakov len utvrdil v tom, že Juraj bol vlastne ich hrdinom. A to už nehovorím o množstve odkazov na poľských serveroch, ktorými internetoví používatelia štyridsaťmiliónového národa dokážu v prehliadačoch prečísliť tvorcov odkazov na slovenských stránkach, čím sa z Jánošíka stal nielen „bohater narodowy Słowaków i Polaków“, ale dokonca aj „ikonický predstaviteľ popkultúry v globalizovanom svete“.

Kategória hrdinu je dnes problematická v bežnom živote, a to nehovorím o umení! Skôr dominuje anti- a polohrdinstvo. Juraj Jánošík je pritom definovaný ako hrdina či národný hrdina, berie to dnes ešte niekto vážne?

Ostáva mojím úprimným presvedčením, že my všetci potrebujeme hrdinov, možno aj práve preto, že dnes sa už popri kulte celebrít až tak veľmi nenosia historické osobnosti hodné nasledovania. A čo takto opýtať sa: Berú vážne dnešní Francúzi Johanku z Arku? Angličania Robina Hooda? Škóti Roberta Bruceho? Švajčiari Viliama Tella? V kolektívnej pamäti národov dodnes ostáva živá pamiatka na ľudí, ktorí stelesňovali ich sny a túž by, či už išlo o národnú emancipáciu, alebo sociálnu spravodlivosť. Nemyslím, že naše storočie je v tom výnimkou, legendárni hrdinovia s nami budú stále.


 

Stanislav Muntág

Dielo Juraj Jánošík – Veľká kniha o zbojníckom kapitánovi je štvrtou v súbore plnofarebných, bohato ilustrovaných monografií, v ktorých v spolupráci so Žilinským samosprávnym krajom a jeho kultúrnymi inštitúciami zviditeľňujeme významné fenomény historického a kultúrneho dedičstva Žilinského kraja. Takto sme v predchádzajúcich rokoch vydali „veľké knihy“ o drotárstve, Jurajovi Turzovi a goraloch. Všetky spomínané monografie sú koncipované tak, aby oslovovali široký okruh čitateľov, laikov aj odborníkov. Jánošíkovská tradícia je nepochybne jedinečným fenoménom kraja, v ktorom reálne pôsobil, i keď, samozrejme, jeho legenda prerástla hranice severného Slovenska. Takže tvorcovia spomínanej série monografií prirodzene siahli po tejto téme a myslím, že presvedčili aj čitateľov, že napriek bohatstvu jánošíkovskej literatúry táto kniha prináša veľa nového a je doteraz najkomplexnejším textovo-obrazovým dielom o slovenskej zbojníckej legende.