ČÍM ŽIJE LITERATÚRA

ČÍM ŽIJE LITERATÚRA

Dnes na naše otázky odpovedá Ivan AĽAKŠA, šéfredaktor časopisu Fantázia, iniciátor a organizátor kultúrnych aktivít zameraných na fantastiku. Napriek vlaňajšiemu útlmu vo vydávaní periodika pre fanúšikov sci-fi sa mu podarilo časopis Fantázia oživiť a zachovať jeho kvalitnú celofarebnú grafickú úpravu a dokonca rozšíriť jeho obsah.

  • Stáva sa podľa vás slovenská literatúra ostrovom samým pre seba, alebo sa jej darí  prenikať do každodenného života?

– Dokážem sa vyjadriť iba k fantastike a skôr to vidím optimisticky. Súčasný stav nie je síce vôbec dobrý, ale trend je pozitívny. Do časopisu Fantázia a do súťaže Cena Fantázie nám prichádza čoraz viac textov a slovenskí autori sa majú kde uplatniť. V prípade fantastiky možno bez problémov povedať, že slovenská literatúra nie je uzavretá, naopak, je skôr vývozným artiklom a žije viacej v zahraničí (v Česku a Poľsku) ako doma. Na otázku prenikania do každodenného života sa dá zodpovedať jedine po definovaní, čí každodenný život sa tým myslí a či sa hovorí iba o knihách, alebo aj literatúre „žijúcej“ v elektronickej podobe – na internete, v mobiloch mládeže, v scenároch filmov a seriálov, či dokonca v príbehoch, na ktorých sú založené počítačové a moderné spoločenské stolové hry...

  • Čo vám v našom slovenskom literárnom živote chýba, ako by sa mohla zlepšiť literárna komunikácia?

– Napriek predchádzajúcim slovám v prvej otázke ohraničím túto odpoveď iba na knihy. Čo mi chýba? Polica s knihami ako prirodzená súčasť priestoru, v ktorom žijeme... Keď hľadáte v obchode s nábytkom klasickú knižnicu, nájdete všelijaké dizajnové police pripravené na tri-štyri knihy ako encyklopédia feng šuej a vedľa nich v správnej polohe umiestnený kvetináč s aloe vera... V moderne zariadenej „obývačke,“ či dnes skôr hale, už policu s knihami nenájdete, v televíznych šou, tváriacich sa, že sú vo vašej obývačke, je tiež skôr kuchynský pult, ale žiadne knihy...

Ako vydavateľ časopisu Fantázia a spoluorganizátor niekoľkých festivalov sa môžem iba domnievať, že robím dosť pre zlepšenie komunikácie medzi slovenskými autormi fantastiky a jej príjemcami, určite to však možno robiť aj lepšie. Literárnemu životu z môjho pohľadu chýbajú kreatívni manažéri, ľudia, ktorí vedia znásobiť peniaze k spokojnosti autora, vydavateľa aj obchodníka a bez pohnevania si čitateľa. Prvý, kto si toto prečíta, sa môže hlásiť rovno vo Fantázii... A ešte jedno poznanie: darmo sústredíte na jedno miesto v jeden víkend množstvo významných autorov, prekladateľov a ilustrátorov kníh zo Slovenska aj Česka, záujem médií vzbudíte iba vtedy, keď im ukážete desiatky tínedžerov prezlečených do zábavných kostýmov zo sci-fi seriálov. Načo sa potom rozprávať o zlepšovaní literárnej komunikácie? To však už pichám do vlastného, novinárskeho hniezda...