Vyhľadávanie
Jubileum Univerzitnej knižnice v Bratislave
V roku 1919 vzniklo na Slovensku viacero významných kultúrno-vzdelávacích národných inštitúcií a medzi nimi aj Univerzitná knižnica v Bratislave, ktorá si 10. 10. 2009 pripomenie 90. výročie. Pôvodne vznikla ako Knihovňa Univerzity pre potreby novej univerzity, do roku 1954 plnila i funkciu národnej knižnice a v celom svojom vývoji bola samostatnou vedeckou knižnicou. V peripetiách rokov dospela k svojmu dnešnému názvu.
„Univerzitka“ sa počas uplynulých desaťročí premenila na modernú knižnično-informačnú a kultúrno-vzdelávaciu inštitúciu. O veľkosti jej fondu hovorí najlepšie nasledujúci údaj: každý rok = kilometer kníh. Dnes je vyše dva a pol milióna knižničných jednotiek na 90 kilometroch políc. Podstatnú časť tvorí česko-slovenská vydavateľská produkcia s relatívne úplnou unikátnou zbierkou dokumentov získaných v rámci povinného výtlačku – v rokoch 1919-1939 dostávala knižnica ako jediná na Slovensku povinný výtlačok z celej republiky. Zásadný informačný význam má zbierka zahraničnej literatúry vo väčšine jazykov sveta. Cenné historické zbierky sú v mnohých prípadoch svetovými raritami. V súčasnosti knižnicu charakterizuje dynamika vytvárania fondov nových médií, zbierajú sa elektronické dokumenty (CD ROM), sekundárne informačné pramene v klasickej a e-verzii, zlepšujú sa prístupy do zahraničných databáz i plných textov. Okrem funkcie konzervačnej knižnice SR je depozitnou knižnicou OSN, NATO, UNESCO, správcom súborného katalógu seriálov knižníc SR, národnou agentúrou pre medzinárodnú identifikáciu periodických publikácií (ISSN), národným ústredím pre medzinárodnú medziknižničnú výpožičnú službu, pracoviskom pre reštaurovanie, konzervovanie a ochranné kopírovanie dokumentov a aj pracoviskom slovenskej národnej retrospektívnej bibliografie atď. Bohatý knižničný fond (obsahuje pramene univerzálneho, interdisciplinárneho a príručkového charakteru a z vedných oblastí najmä literatúru zo spoločenskovedných a prírodných vied) a kvalitné informačné zdroje pomohli nielen vyštudovať už niekoľkým generáciám, ale aj naďalej prehlbovať získané vedomosti novými poznatkami. Mnohí bývalí i súčasní čitatelia a verní návštevníci, ktorí s ňou prežívali rôzne reorganizácie, priestorové ťažkosti až po súčasnú tvár knižnice, nedajú na svoju „univerzitku“ dopustiť. Blížiace sa jubileum je príležitosťou nielen spomínať, ale aj prezentovať a pripraviť sa na ďalšie desaťročia. Samozrejme, verejnosť chce vedieť, čo všetko chystá knižnica v najbližšom období, a najmä v súvislosti s jubileom. Viac informácií o tejto téme poskytol riaditeľ úseku knižnično-informačných činností PhDr. Dušan Lechner.
o Kedy a v akom rozsahu bude Univerzitná knižnica v Bratislave spomínať na svoje „deväťdesiatiny“?
- Výročie si pripomína predovšetkým prácou. Počas tohto roka sme modernizovali niektoré naše služby, ako možnosť platby bankovou kartou, zavedenie elektronickej peňaženky, získanie ojedinelých informačných dokumentov, zaviedli sme nové formy spoločenských podujatí a rad odborných medzinárodných aktivít. To sú len okruhy našich tohtoročných projektov. Jubileum knižnice vyvrcholí v prvých dvoch týždňoch tohtoročného októbra.
o Čo konkrétne organizujete pre širokú verejnosť a svojich čitateľov - neprekvapíte ich niečím?
- Som rád, že sa takto pýtate, chceme aspoň trocha prekvapiť. Samozrejme výročia sú na to, aby sme sa pristavili a pozreli, ako to bolo a čo s tým. Začneme s malou, ale unikátnou výstavou. Od 2. októbra verejnosti ukážeme zvláštnosti našich fondov. Myšlienka vznikla pri dlhoročných prípravách iných výstav. Vždy sa nám do rúk dostávali knihy, mimoriadne zaujímavé, ale nikdy nekorešpondovali so žiadnou témou. A tak sme sa rozhodli, že ukážeme, čo možno nemá celkom zrejmý súvis s bežnou činnosťou, ale je to pre človeka obohacujúce. Videli ste najstaršiu knihu nášho fondu? Alebo najväčšiu či najmenšiu knihu? Viete, že knižnice majú svojich svätých? Zaujímavú výstavu Dokumenty OSN a UNESCO z fondov knižnice otvoríme 5. októbra. O pár dní neskôr 9. októbra chceme v rámci série podujatí Salón u Liszta privítať čitateľov, ktorým „univerzitka“ prirástla k srdcu na spomienkovo komponovanom večere Univerzitná knižnica v Bratislave 1919 - 2009 - úspešný príbeh. Akousi korunkou podujatí pre verejnosť by mala byť sobota 10. októbra. Doobeda bude matiné Dámskeho komorného orchestra, a od 14. do 18. hodiny všetkých pozývame na Deň otvorených dverí. Program osláv uverejníme na našej novej internetovej stránke www.ulib.sk. Príďte... a uvidíte aj BioBiograf...
o Ako si jubileum pripomenú vaši pracovníci a ostatná odborná verejnosť?
- Pripravili sme celý rad odborných seminárov pre širšiu knihovnícku verejnosť. Bude to seminár o službách knižníc, pozveme historikov a chceme im ako prvým prezentovať unikátne bázy dát o dejinách prvej polovice minulého storočia, prehodnotíme výskumné úlohy dejín knižnej kultúry realizované v našej knižnici, jeden zo seminárov sa bude venovať aj problematike nových trendov v informatizácii kultúrneho dedičstva. Samozrejme, máme pripravené stretnutie našich zamestnancov a hostí na slávnostnom večere v Slovenskom národnom divadle.
o S akými predsavzatiami vstupujete do ďalších desaťročí, najmä toho ostatného pred storočnicou?
- Ťažká otázka. Búrlivosť informačných procesov zaskočila všetkých. Kto tvrdí opak, nepozná a nevie... Dnes sa môžeme len domnievať, že trend vo vývoji knižníc má dva scenáre. Prvý je ústup knižníc ako inštitúcií, vytváranie globálnych báz plnotextových elektronických dokumentov v širokej dostupnosti. Osobne som skeptický voči tomuto vývoju a neverím v rezignáciu klasickej knižnice. Myslím, že tento pokus bude, ale zlyhá. Zlyhá ako humánne neprijateľný. Možno efektívny, ale neprijateľný.
Druhá cesta spočíva v postupnom prerode klasickej knižnice na multikultúrne centrum s dominantou modernej knižnično-informačnej služby. O niečo také sa pokúšame už dnes. Programovo rozvíjame akvizíciu informačných zdrojov, aby mohli byť dostupné zvonku, a súčasne vytvárame priestor pre normálnu ľudskú komunikáciu v knižnici. Určite dnes existuje množstvo vízií knižnice budúcnosti. Všetko je na tradičné vnímanie našej práce priveľmi rýchle. To nevidím ako problém, skôr ma mätie tendencia dehumanizovať a deintelektualizovať knižnicu. Skrýva sa to za „osvedčené“ klišé rentability, ekonomizmu, výhody. Ale to je iná téma.
o V rámci výročia pripravujete aj vydanie nových titulov?
- Pripravili sme druhé, výrazne upravené vydanie reprezentačnej publikácie o Univerzitnej knižnici v Bratislave (prvé vydanie v 2005). Druhý titul Emlerov katalóg je venovaný prvému riaditeľovi knižnice dr. Janovi Emlerovi, ktorý položil medzinárodné základy tzv. súborných katalógov.
Pripravila Lýdia Čelková
