Vyhľadávanie
Kamil Peteraj sa narodil 18. septembra 1945 v Bratislave. Vyštudoval Konzervatórium, odbor husle, po ňom dramaturgiu na Divadelnej fakulte Vysokej škole múzických umení. 10 sezón bol dramaturgom spevohry divadla Nová scéna, 15 rokov kreatívnym riaditeľom reklamných agentúr GGK a Roko. V súčasnosti je spisovateľom v slobodnom povolaní a čestným prezidentom Spectrum Art klubu.
Knižne vydal zbierky poézie: Sad zimných vtákov(1965), Čas violy (1966), Kráľovná nocí(1968), Vychádzka s večernicou (1971), Lipohrádok (1973), Faust a margaréty (1981), Minútové básne (1986), Útechy / maximy / telegramy (1987), Sekunda rozkoše (1989), Dom panny (1991), Lyrické korzo (1991), V slepých uličkách (1999), Voňavé tajomstvá (1999), Breviár lásky (2001), Lipohrádok (2004, 2.vydanie); knihy piesňových textov: Texty (1985), Bosá láska (obe 1986), Pop texty (1988), Čo bolí, to prebolí (2004); pre deti a mládež: Malá myš a veľký slon (1986), Celý rok sa hráme (1990); knihy gregérií: Lode v delíriu (1993), Motýľ z iného neba (1995).
Patrí medzi najpredávanejších slovenských básnikov. Za zbierky V slepých uličkách (predalo sa vyše 15 000 výtlačkov), Voňavé tajomstvá a Breviár lásky (vyše 10 000 predaných kníh) získal Kamil Peteraj Zlaté a Platinové knihy. Ocenenie Zlatá kniha sa za poéziu udeľuje slovenským autorom, ktorých dielo dosiahlo 5000 predaných výtlačkov, Platinovú knihu získa básnik za predaj 8000 výtlačkov.
Otextoval vyše 40 dlhohrajúcich platní, z ktorých mnohé patria medzi najvýznamnejšie v kontexte československej a slovenskej populárnej hudby: Zvonky zvoňte, Divergencie, Konvergencie, viacero albumov M. Žbirku, P. Hammela, J. Lehotského a skupiny Modus, všetky albumy M. Gombitovej, muzikály Cyrano z predmestia (spolu s J. Štrasserom), filmový muzikál Smoliari, Adam Šangala, mnohé televízne seriály (s K.Svobodom 48 dielny koprodukčný TV seriál Pa a Pi), Ordinace v ružové záhradě, jeho piesne znejú v mnohých filmoch (Pupendo, Samotári)atď.
Za svoj debut Sad zimných vtákov ste získali Svetovú Cenu PEN. Ako si na toto významné ocenenie spomínate?
Bolo to prekvapenie. I. Stanislav, vtedajší redaktor kultúrnej rubriky Večerníka, zavolal na dekanát VŠMU (Večerník mal správu prvý z ČTK) a hneď ma začal naháňať kvôli rozhovoru. Keď mi spolužiaci oznámili, že som dostal akúsi svetovú cenu, myslel som si, že si robia zo mňa žarty. Dokonca ani na vtedajšom Zväze spisovateľov nevedeli, čo si o tom majú myslieť. Tá cena bola pozitívnym šokom, na druhej strane však bol PEN klub vnímaný ako jedna z centrál ideologickej diverzie. Aj preto niektoré noviny radšej ,,brzdili”, boli však aj také, ktoré do toho šli bez strachu. Podnes si spomínam na skvelú šéfku kultúry denníka Práca, pani Taťjanu Ruppeldtovú, či Evu Štítnickú (Vrbickú), ktorá so mnou urobila prvý vážny rozhovor, aj na to, ako to prežívali – dodnes mám pocit, že väčšmi ako ja. Cenu za prózu dostal Vinco Šikula a obaja sme si vybrali pobyt v Paríži, kde sme v hoteli PEN klubu spávali na obrovskej manželskej posteli. Pobyt mi dal veľa, bol som mladý a Paríž so svojou kultúrou zanechal vo mne hlboké stopy. Mali sme sa tam stretnúť aj s vtedajším predsedom medzinárodného PEN klubu Arthurom Millerom - musel však náhle odcestovať, a k stretnutiu, žiaľ, nedošlo. Inak, v tom čase dostal na výstave moderného umenia Albín Brunovský svetovú cenu v odbore grafika a ešte perlička - pri návrate domov nás na mníchovskej stanici niekto poklepal po pleci - bol to Miroslav Válek, ktorý bol spolu s Milanom Kunderom odovzdať zdravicu k narodeninám L. Aragona. Dali sme si nie málo skvelých mníchovských pív a bol by som tam s nimi vydržal oni v Mníchove ešte ostávali) aj ďalšie dni, musel som však späť do Bratislavy - čakali ma skúšky. Ale to už bolo dávno. A na tú cenu som už takmer zabudol.
Ako sa díva básnik džínsovej generácie na fakt, že je maturitnou otázkou a charakteristika jeho tvorby je na stiahnutie na študentskej stránke www.referáty.sk?
Súcitím s nimi. Nikdy som nemal tendenciu oficializovať svoju tvorbu, skôr naopak. Byť v učebniciach je jedna vec a byť autorom, ktorého majú čitatelia radi, je niečo celkom iné. Zaujíma ma viac to druhé, aj keď mi je jasné, že niekedy sa tieto dva fakty môžu aj vylučovať a taký učebnicový autor môže liezť študentom pekne na nervy. Tajne dúfam, že sú tam aj otravnejší autori a môj odkaz študentom znie: keď už vás budú zo mňa skúšať - rýchlo to zvrtnite na pesničky, prípadne niektorú z tých, ku ktorým som napísal text, zaspievajte. Určite neprepadnete!
Vaša najnovšia kniha je ilustrovaná vašimi fotografiami. Kedy sa stal z hudobníka a básnika aj fotograf?
Niekoľko rokov som zbieral staré fotoaparáty a odtiaľ som ľahko prevesloval k digitálnej fotografii. Prioritne ma zaujíma makrofotografia. Vyžaduje si veľkú trpezlivosť, zmysel pre detail, ale aj technickú vyspelosť. Ďalšou oblasťou je umelecká fotografia - niekoľko rokov sa piplem s makrocyklom Alabastrová Lady (je to séria umeleckých fotografií, kde sa pokúšam vytvoriť množstvo variácií na art decovú alabastrovú sošku, pričom pracujem s algoritmom 4-8 fotografií, ktoré tvoria jeden obraz). Z tohto cyklu sú prakticky všetky ilustrácie ku knižke Čo sa šeptá dievčatám. A musím povedať to najdôležitejšie - táto plnofarebná kniha vznikla na rázny podnet členky predstavenstva vydavateľstva Ikar pani Gabiky Belopotockej. Dala mi na krk síce nežný, ale ostrý nôž a povedala - k tým fotkám chcem texty, básne a sentencie! Taká ponuka sa neodmieta. Najmä, ak už som nejaký materiál mal, nevraviac o raketových termínoch, ktoré mi pani Belopotocká ,,podhodila” ako vnadidlo. Verím, že najmä vďaka trpezlivosti a vycibrenému vkusu upravovateľky Vierky Fabiánovej, táto knižka poteší tak náročných čitateľov poézie, ako aj milovníkov krásnej knihy.
Pripravila Margita Bíziková
