Tamara Heribanová s ilustrátorkou knihy Misia Eva, prísne tajné (Ikar) Petrou Hilbert v kníhkupectve Martinus v Bratislave spolu s moderátorom podujatia Jurajom Šlesárom vytvorili milú predvianočnú atmosféru. O novej knižke pre deti i dospelých nám porozprávala autorka.
Misia Eva, to asi zámerne znie ako z akčného filmu… je táto knižka najmä o akcii?

Misia Eva, prísne tajné je príbeh plný napätia i dobrodružnejších momentov. Keďže v ňom ide aj o splnenie tajného plánu, deti, ktoré sú jeho súčasťou, sa nenudia. Kniha je však predovšetkým o prinavrátení stratenej lásky, o odvahe a sile pokoriť strach. Hlavná hrdinka Evka Šidlová nie je typický akčný hrdina napriek tomu, že je odvážna a smelá. Hrdinstvom však je, že sa jedného dňa odhodlá zmeniť svoj život.

Hoci je produkcia vydavateľstva Ikar pestrá, predsa len má v nej vaša novinka výnimočné miesto hneď na pohľad dizajnom a ilustráciami. Ako sa rodila konečná podoba?

Od samého začiatku sme spoločne s Gabrielou Belopotockou a Valériou Malíkovou z vydavateľstva Ikar hľadali čo najunikátnejšiu formu
vizuálneho prevedenia. Keďže príbeh je o tajnom pláne plnom dôkazov lásky, hneď sme vedeli, že kniha by mala evokovať niečo intímnejšie, tajuplné. Nakoniec sme sa rozhodli pre variant klasického denníka. V moleskinovskom štýle sa teda nesie tvar a veľkosť knihy, ktorá sa dá aj zagumičkovať. A zvolili sme aj špeciálny font: text je akoby písaný rukou. Čerešničkou na torte sú bezpochyby nádherné ilustrácie Petry Hilbert.

Debutovali ste románom pre do
spelých Predavačky bublín, Misia Eva je určená najmä deťom. sú to dva svety, o ktorom sa lepšie píše?

Pre mňa je to diametrálne odlišné. Pri detskej knihe som sa štylizovala cielene do inej polohy, keďže som prihliadala na to, že detskí čitatelia vnímajú svet inak ako dospelí. Navyše, bolo to prvýkrát, čo som písala pre deti. A o ktorom svete sa mi píše lepšie? Ťažko povedať, pretože keď píšem, vyfabulovaný svet ma vtiahne natoľko dovnútra, že miestami strácam kontakt s tým reálnym. Tak to bolo v oboch prípadoch.

V literárnom prostredí sa neraz stretnem s negatívnou citlivosťou na slovo celebrita, ak je v role spisovateľa. čo si o tom myslíte?

Podľa mňa je momentálne slovo celebrita vo všeobecnosti skôr negatívne vnímané. A kto je u nás vôbec celebritný spisovateľ? Je to herečka Zdena Studenková, ktorá má na svojom konte štyri tituly, z ktorých sú dve kuchárky? Je to teda spisovateľ, ktorý je mediálne známy? Evita Urbaníková? Myslím, že v rámci negatívnej citlivosti mediálne neznámych autorov voči mediálne známym autorom rozhoduje v ich vnútornom nastavení istý pocit znechutenia nad bulvarizáciou. V rámci predaja, odozvy je jedno, či je autor verejne známy. Veď dvaja najpredávanejší autori na Slovensku píšu pod pseudonymami. K  najuznávanejším a najoceňovanejším taktiež nepatria mediálne pretriasaní autori. Promo ku knihe je v dnešnej dobe veľmi dôležité, ale čitateľ si nekúpi knihu na základe toho, že si o autorovi prečítal v Novom Čase. Iná vec je, že mnohí autori sú v komunikácii s čitateľmi absolútne pasívni, ale vadia im tí extrovertnejší. Jeden môj priateľ tvrdí: „Lepšie je byť integrovaným narcisom než rozorvaným narcisom.“

Podľa načasovania vydania ste vlastne urobili mnohým čitateľom pekný darček. Čo poteší pod stromčekom vás?

Veľmi by ma potešil Pán Gwyn od Alessandra Baricca, Nacista a holič od Edgara Hilsenratha. Pred týždňom som krstila v pražskom Luxore knihu poviedok so spisovateľom, nositeľom Ceny Jiřího Ortena, Marekom Šindelkom. Jeho poviedka sa mi veľmi páčila, a tak by som sa potešila jeho súboru poviedok a noviel Zůstaňte s námi, ktorej centrálnou témou je osamelosť vo dvojici. A ešte si prosím audioknihu Majster a Margarétka s Milošom Kopeckým a Helenou Friedrichovou, ktorá bola nahraná v roku 1987 (Radioservis 2010). Snáď som bola dostatočne poslušná :-) :-).