predstavuje Ľuba Hajková

Hajko & Hajková, knižné vydavateľstvo

Adresa: Edisonova 7, 82108 Bratislava

tel./fax: 02-43412761

tel: 02-43634282-3

e-mail: knihy@h-h.sk

www: h-h.sk

Majiteľka: Mgr. art. Ľuba Hajková

Riaditeľ: prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc.

Vznik: 1991

Zameranie, profilové edície:

Odborná literatúra spločenskovedného a medicínskeho charakteru, predovšetkým z oblasti veterinárnej medicíny, ostatné roky už len sporadicky beletria pre náročného čitateľa.

Distribučné spoločnosti, ktoré rozširujú tituly vydavateľstva H&H:

Vlastná distribúcia, Belimex.

* Koľko titulov ste vydali od založenia vydavateľstva, koľko z nich predstavujú publikácie slovenských autorov?

– Deväťdesiat, z toho však niektoré osemsto až vyše tisícstranové vedecké monografie, s náročnou obrazovou dokumentáciou.

* Akým počtom titulov ste prispeli na knižný trh roku 2004?  S akými edičnými zámermi ste vstúpili do roku 2005?

– Počet titulov, a teda aj takto postavenú otázku nepovažujem za niečo podstatné, aj tak si myslím, že kníh je nadbytok a prestávajú mať cenu, tak ako slová vôbec. Viac sa na tomto svete hovorí a píše, ako myslí a tvorivo zmysluplne koná. Knihy sa vyrábajú ako topánky alebo ako iný spotrebný tovar. A každý sa sťažuje, že ľudia málo čítajú. Ľudia žijú  v akútnom globálnom strese z problému, ako sa uživiť. Vo všeobecnosti majú málo času a síl  sledovať to množstvo slov, ktoré ich obklopuje. Preto dávajú prednosť obrázkom, relaxačnej zábave a rýchlym informáciám, čo pravdaže  paradoxne vedie k ich akútnemu nedostatku schopnosti koncentrovane myslieť, a teda aj pracovať a realizovať sa, tak akoby sa chceli. A to hovorím o ľuďoch, ktorí v živote niečo chcú dosiahnuť. Preto považujem menej za viac, svet by sa mal vôbec sústrediť skôr na kvalitu života ako na konzumáciu, ktorá sa veľmi rýchlo končí tam, ako všetko, čo konzumujeme..

* Ktorý zo svojich titulov pokladáte za najlepší? A naopak, ktorý zo svojich titulov pokladáte za vydavateľský omyl?

– Naše vydavateľstvo nechce byť továrňou. Každá z kníh, ktoré sme vydali, je ako naše dieťa. Ako o dieťa sa o každú knihu staráme až dovtedy, kým ju nepustíme na vlastné nohy. Či je to beletria alebo rozsiahle vedecké dielo. Snažíme sa pochopiť duch textu a spraviť preň všetko, čo potrebuje, aby raz mohlo stáť na vlastných sebavedomých nohách. Keď nás kniha opustí, potom už len zdiaľky sledujeme, nakoľko je užitočná pre tých, pre ktorých sme ju pripravili. A čitateľ akoby našu snahu vycítil, a ten, komu je určená, ju vie aj oceniť. Všetko nemôže vyhovovať každému. Je to tak ako s ľuďmi. Keby  boli všetci zamilovaní do jednej superstar, kto by miloval nás ostatných?

* Čo vás najviac trápi na knižnom trhu?

– Trh je vždy odrazom doby a spoločnosti, ktorá v nej žije.

* Čo by podľa vás  pomohlo slovenskému knižnému trhu?

– Kultúrnejšie média, kultúrnejší obchodníci, kultúrnejší čitatelia. Ale to chce čas niekoľkých generácií. Ešte dlho budeme platiť za etický aj estetický deficit. A možno aj deficit v hodnote a zmysle vzdelania.

* Aký máte názor na rebríčky bestsellerov?

– Sú pravým odrazom kultúrnej vyspelosti národa.

* Prezradíte svoj nesplnený vydavateľský sen?

– Ak má človek nejaký sen, tak si ho má splniť. Snívať bez toho, aby sa ho človek aspoň nepokúsil  realizovať, je zabíjaním času. A času máme nadelené veľmi málo. Jedným z tých snov, ktorý je už nadohľad, je originálne dielo dvoch slovenských profesorov a ich takmer 80-členného medzinárodného autorského kolektívu s názvom Medicínska lymfológia. Kniha spracúva aktuálnu medicínsku tému životného prostredia a chorôb lymfatického systému, ktoré nielenže oslabujú imunitu človeka i zvierat, ale spôsobujú aj vysoké percento nádorových ochorení a častú smrť. Táto rozsiahla monografia je v našom vydavateľstve prvým a zrejme aj tým pravým titulom k rozšírenému chápaniu medicínskej literatúry, ktorá poníma život  ako celok v jeho nekonečne prepojených súvislostiach.

* Akú knižku práve čítate?

– Keďže som hlavným editorom tejto náročnej knihy, v každej voľnej chvíli sa rada utiahnem k nejakej komornejšej beletrii z vydavateľstva kolegyne Kvety Daškovej. Práve som si prečítala Zimu v Štokholme od Anety Plejel. A opäť som sa utvrdila v tom, ako sa na celom svete ľudia ťažko dokážu pochopiť napriek tomu, že vedia rozprávať. A možno sa ani nechcú chápať. Možno im stačí len to rozprávanie.