Vyhľadávanie
Na severnom okraji Podunajskej nížiny, v údolí riečky Žitavy kúpil Štefan Ambrózy-Migazzi (1869 – 1933) dubovo-hrabový lesík, v ktorom od roku 1892 začal budovať arborétum a kaštieľ. Tento uhorský šľachtic, právnik a botanik, milovník stále zelených drevín, chcel dokázať ich životaschopnosť v našich podmienkach, a tak položil základy na výskum, šľachtenie a inšpiráciu záhradnej tvorby. Pri realizácii tohto zámeru sa nezaobišiel bez literatúry a zároveň začal budovať aj odbornú knižnicu. Dnes úzko špecializovaná knižnica na problematiku dendrológie sa nachádza v Arboréte Mlyňany SAV. Patrí do knižnično-informačnej siete SAV a o jej činnosti som sa porozprávala s knihovníčkou Máriou VOZÁRIKOVOU.
,,Zelená“ knižnica
Na severnom okraji Podunajskej nížiny, v údolí riečky Žitavy kúpil Štefan Ambrózy-Migazzi (1869 – 1933) dubovo-hrabový lesík, v ktorom od roku 1892 začal budovať arborétum a kaštieľ. Tento uhorský šľachtic, právnik a botanik, milovník stále zelených drevín, chcel dokázať ich životaschopnosť v našich podmienkach, a tak položil základy na výskum, šľachtenie a inšpiráciu záhradnej tvorby. Pri realizácii tohto zámeru sa nezaobišiel bez literatúry a zároveň začal budovať aj odbornú knižnicu. Dnes úzko špecializovaná knižnica na problematiku dendrológie sa nachádza v Arboréte Mlyňany SAV. Patrí do knižnično-informačnej siete SAV a o jej činnosti som sa porozprávala s knihovníčkou Máriou VOZÁRIKOVOU.
* Vaša knižnica zaujme skôr obsahom ako rozsahom fondov. Ako vznikala Knižnica Arboréta Mlyňany SAV?
– Jej začiatky sú úzko spojené so vznikom arboréta. Vieme, že Štefan Ambrózy-Migazzi mal zaujímavú knižnú zbierku. Kupoval nielen odbornú literatúru, ale aj beletriu vo francúzštine, nemčine a maďarčine, našli sa aj zborníky v ruštine. Po druhej svetovej vojne zostali z knižnice len fragmenty. Pôvodná Ambrózyho knižnica nemala inventár, preto sa dnes ťažko hovorí o jej obsahu. Torzá dokumentujú, že jej zakladateľ mal čulé kontakty napr. s kaukazskými oblasťami. Z ústneho podania sa traduje, že existovala korešpondencia Ambrózy-Migazziho s Mičurinom o aklimatizácii rastlín. Žiaľ, v rušných vojnových časoch sa stratil aj jeho rozsiahly a vzácny – vyše tisícstranový – rukopis o využívaní stále zelených drevín, ich aklimatizácii a pestovaní v mlyňanskom arboréte.
Po vojne arborétum patrilo univerzite a vtedy ,,ožila“ aj knižnica a začal sa dopĺňať jej fond. Zásadnú zmenu priniesol nový správca, od 1. januára 1953 prešlo arborétum pod správu SAV. Snaha vybudovať dendrologický ústav sa prejavila intenzívnym nákupom základnej botanickej literatúry, najmä z fytogeografie, systematiky, ekológie, fyziológie. Významným prínosom v tomto období bol nákup zahraničnej literatúry (vtedy s dôrazom na sovietsku produkciu, ktorá dodnes tvorí tretinu fondu). V súčasnosti sa doplňovanie fondu zameriava na literatúru v angličtine.
* Rovnako ako ústav aj knižnica prešla rôznymi zmenami. Aký je súčasný stav?
– Knižnica arboréta patrila pod správu Ústavu ekológie lesa SAV (1992 – 2001), ale odvtedy je jedným z oddelení Arboréta Mlyňany SAV. V súvislosti s novými úlohami pracoviska (krajinárstvo, fyziológia a genetika rastlín, ekológia) začali stúpať nároky na literatúru. Podarilo sa úspešne vymieňať mnohé publikácie ústavu za zahraničné tituly. V ostaných rokoch slúžia na výmenu iba dva tituly, ktoré vydalo arborétum – Historické parky a záhrady a Rozmnožovanie okrasných drevín. Knižničný fond má približne 9 tisíc knižných jednotiek, je uložený podľa prírastkových čísel v miestnostiach na prízemí kaštieľa. Z fondu sú vyčlenené historické fotografie a materiály. Medzi cenné knihy patria napr. Redutého Les Roses (1817), pôvodná súkromná Ambrózyho knižnica (knihy ešte v švabachu napr. od Karla Maya), rôzne atlasy, herbáre, encyklopédie. Periodiká sú uložené podľa názvu a v rámci nich podľa rokov. Žiaľ, už niekoľko rokov neodoberá knižnica ani jeden periodický titul.
* Literatúru nestačí len nakúpiť, treba ju aj spracovať a efektívne sprístupniť. Aké služby poskytuje vaša knižnica?
– Lístkový menný katalóg slúži čitateľom na základnú orientáciu vo fonde, lebo fond je uložený podľa prírastkového čísla. Klasickú formu spracúvania nahradilo neskôr (v období, keď knižnica patrila pod Ústav ekológie lesa SAV) spracúvanie v systéme ISIS. Prekonvertovanie dát sa neuskutočnilo, a tak knižnica prešla od roku 2005 na spracovanie v systéme ARL a údaje (t. j. novšia literatúra je dostupná aj e-forme).
* Kto okrem pracovníkov využíva fond knižnice?
– Sú to predovšetkým odborníci z Ústavu ekológie lesa SAV, Ústavu genetiky a biotechnológie rastlín SAV, študenti Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity a Univerzity Konštantína v Nitre.
* Knižnice postihlo viacero zmien, no prežila. Čo pripravujete?
– Predovšetkým spracovať celý fond v systéme ARL, aby boli vzácne tituly prístupné na internete, chceme využiť aj možnosť tlače katalogizačných lístkov z tohto systému, aby sa mohli doplniť i lístkové katalógy. Práca knihovníka nie je len zoraďovať dokumenty, ale aj ich propagovať. Knižnica pripravila v kaštieli dve výstavné miestnosti, expozície v nich informujú o vzniku a dejinách arboréta, o pôsobení jeho zakladateľa Ambrózy-Migazziho v Mlyňanoch. A práve v propagácii vidím rezervy aj v budúcnosti.
Knižnicu navštívila Lýdia Čelková
