Riaditeľka Danica Janiaková predstavuje svoje vydavateľstvo

Vydavateľstvo Kontakt

Predstavujeme Kontakt

Adresa:          Jungmannova 20

851 01 Bratislava

tel.:                 0908 069 388

e-mail:            info@kontakt50.sk

www.kontakt50.sk

Riaditeľka/majiteľka: Danica Janiaková

Vznik: Zo spätného pohľadu to vyzerá, ako keby ma niečo posúvalo k vlastnému vydavateľstvu. Ako novinárka som písala pre poradcu pre vydavateľov InfoKnihy Slovensko, ktorý už nevychádza. Absolvovala som podnikateľské školenia pre malých vydavateľov. Dodnes mi z prednášok utkvelo, že kniha bude úspešná: ak to bude bedeker o meste, vôbec nezáleží, či prvý alebo sedemdesiaty prvý, no musí byť najlepší. Teória ku mne teda prišla sama. Prax vlastne tiež. Na úplnom začiatku stála séria článkov o liečbe závislostí, ktoré som písala pre istý časopis. Šéfredaktor mi medzi rečou povedal, aby som ich vydala knižne, že by bolo škoda, aby tá téma ostala len v časopise. Oslovila som tri firmy so žiadosťou o podporu na vydanie publikácie. Súhlasili všetky tri. Tomu sa hovorí šťastie začiatočníka. Tak vyšla prvá kniha už v mojom vydavateľstve Tak už dosť! Východiská zo závislostí. Ešte dnes sa stáva, že mi zavolá nešťastná matka, ktorej syn sa opíja a dcéra berie drogy a ona sa trápi, kde vo výchove urobila chybu, alebo napíše bývalý alkoholik, ktorému myšlienky z knihy dávajú silu vydržať v abstinencii, prípadne študentka, ktorá píše diplomovku o drogách.

Zameranie, profilové edície: Dialógy, Diagnózy. Z témy, čo ma zaujíma a z oblasti, kde mám prehľad aj o potenciálnych autoroch, sa tak samozrejme stalo aj hlavné zameranie vydavateľstva. Niekedy si doprajem „úlet“ ku kuchárskej knihe alebo knižke pre deti, ale väčšina kníh z vydavateľstva Kontakt oslovuje ľudí zrelého veku, teda od 45 do 55 rokov. V tomto životnom období nastávajú zmeny, ktoré človek, či chce alebo nechce, musí akceptovať. Ak ich nechce prijať, má problém. Ak pochopí, že je čas zmeniť priority, má pred sebou kopu zaujímavých výziev. O tom som písala v knihe Čo s načatým životom? Muž a žena na prahu päťdesiatky. A knihy s takýmito témami vydávam aj iným autorom.

·        Ktoré distribučné spoločnosti rozširujú tituly vášho vydavateľstva?

– Belimex, Pemic (na Slovensku aj v Čechách), LB-story ai.

·        Koľko titulov ste vydali od vzniku, koľko z nich predstavujú publikácie slovenských autorov?

– Osem, teda všetky.

·        Akým počtom titulov ste prispeli na knižný trh roku 2009?

– Tromi. V januári vyšiel gastronomický sprievodca po Chorvátsku s názvom Dobar tek! Dobrú chuť!, bedeker a kuchárska kniha zároveň. Po nej dotlač knihy Diagnóza Cukrovka (autori Jozef Michálek a Mária Štefáková) a na predvianočný trh prvý slovensko-český a česko-slovenský slovník pre deti vo veku 2 – 5 rokov s názvom Pozri, ako je dnes pekne! Podívej, jak je dnes hezky! Napísala ho novinárka a prekladateľka Barbora Škovierová, ktorá žije v Brne a spolu s manželom vychovávajú obe deti bilingválne.

·        S akými edičnými zámermi ste vstúpili do roku 2010 a ktoré sa vám už podarilo splniť?

– Vyšla kniha Ja si ťa nedám s podtitulom Diagnóza, ktorá všetko mení. Okrem príbehu dvoch žien, ktoré hovoria o tom, ako prekonávali onkologickú liečbu a čo všetko im choroba vzala, no paradoxne i dala, sú tu aj rady lekárov, ako zvládnuť liečenie a návrat k normálnemu životu. A ako nestratiť nádej, čo je veľmi dôležité pre vyliečenie. Na ďalších tituloch sa pracuje. Táto práca ma naučila, že kniha, ktorá má vyjsť, vyjde, no sama si vyberie čas, ktorý potrebuje na to, aby bola dokončená.

·        Ktorý zo svojich titulov pokladáte za najlepší?

– Najpredávanejšia je kniha o tom, ako žiť s cukrovkou, teda ľudia ju najviac potrebujú. Najväčšiu radosť mám z detského slovníka, ktorý učí malých Čechov a Slovákov, aby si dobre rozumeli.

·        A naopak, ktorý zo svojich titulov pokladáte za vydavateľský omyl?

– Vydávam len knihy, ktorým verím.

·        Čo vás najviac trápi na knižnom trhu?

– Že je malý. Keby napríklad kniha pre diabetikov vyšla na nemecky hovoriacom knižnom trhu, ktorý má 180 miliónov potenciálnych čitateľov, a kúpilo by si ju tam také isté percento obyvateľstva, ako si ju kúpilo na Slovensku, som za vodou a môžem sa bez stresov sústrediť na vydávanie kníh, ktoré ma tešia. Ale keďže trh nenarastie, tak sa síce tiež sústreďujem na vydávanie kníh, ktoré ma tešia, no so stresmi. O aké veľké stresy pri každodennom boji o prežitie ide, chápe len ten, kto si to každý deň prežíva tiež.

·        Čo by podľa vás pomohlo slovenskému knižnému trhu?

– Zjednodušiť grantový systém MK SR. Mňa od žiadosti odradilo množstvo potvrdení, ktoré k nej bolo treba priložiť. A tak prvý slovensko-český slovník pre deti podporilo české ministerstvo kultúry, slovenské nie. Ešte by bolo fajn, keby vychádzal farebný týždenník o kultúre, v ktorom by sme si namiesto názorov celebrít mohli prečítať rozhovory so spisovateľmi, režisérmi, výtvarníkmi, fotografmi, vedcami. Páčilo by sa mi, keby do poštových schránok každej domácnosti okrem prospektov so zľavami v hypermarketoch niekto hádzal aj katalógy knižných noviniek (a financoval ich vydanie). No ak mám ostať v realite, tak by mi úplne stačilo, keby kníhkupci neobjednávali nejaký titul len raz, ale vždy po jeho vypredaní doplnili do predajne nové kusy.

·        Prezradíte svoj nesplnený vydavateľský sen?

– Vydávať knihy pre väčší trh ako len päťmiliónový.

·        Aký máte názor na rebríčky bestsellerov?

– Odrážajú vkus väčšinového čitateľa. A keďže ja nie som človek davu, tak až na malé výnimky platí, že umiestnenie na prvých miestach v takýchto rebríčkoch považujem za signál, že tú knihu, ako sa hovorí, nemusím. Výnimkami sú občas najpredávanejšie knihy v sieti Artfora, napríklad Jean Giono a jeho Muž, ktorý sadil stromy.

·        Akú knižku práve čítate?

– Lars Saabye Christensen Nevlastný brat. Autor, skvelý nórsky spisovateľ, ju písal sedem rokov a v mojej emocionálnej pamäti ostane možno aj po celý môj život. Keď sa z tohto silného príbehu spamätám, čakajú ma Královny slz a ostružin, almanach tvorby súčasných českých poetiek, ktorý som si doniesla z pražského knižného veľtrhu. Príjemne ma prekvapilo, že v tejto pragmatickej dobe ešte niekto dáva priestor a nádej tichému hlasu milostnej básne.

Foto Danica Púry