Vyhľadávanie
Katolícke vydavateľstvo Lúč oslavuje tento rok 25. výročie svojho vzniku. Pri tejto príležitosti vychádza v reedícii Tisíc rokov Slovenska s Cirkvou od Jána Chryzostoma Korca ako tisíca kniha tohto vydavateľstva. O jeho začiatkoch a smerovaní porozprávala jeho šéfredaktorka Anna Kolková.
Vydavateľstvo Lúč prešlo kus cesty, aká bola?
Keď sa pozriem naspäť, tak to bola celkom dobrodružná cesta. Veľmi ma obohatila po každej stránke – ľudskej i intelektuálnej. Mala som tú česť stretať sa i spolupracovať s úžasnými ľuďmi bohatými duchom, vzdelaním a dobrotou. Patrí k nim predovšetkým zakladateľ vydavateľstva Lúč – Jeho Eminencia kardinál Ján Chryzostom Korec. Bol to on, kto manžela a mňa 29. decembra 1989 pozval k sebe na dnes už legendárnu Vilovú ulicu a spýtal sa nás, či chceme prijať ponuku vybudovať katolícke vydavateľstvo. Isto, že nás „nezobral z ulice“, poznal nás z aktivít vtedajšej tajnej Cirkvi, kde sme sa viackrát stretli. Otázka – požiadavka otca kardinála nás prekvapila o to viac, že sme boli mladou rodinou so štyrmi deťmi vo veku 4 – 11 rokov a hoci sme obaja absolventmi vysokých škôl, nemalo naše vzdelanie nič spoločné s vydavateľskou činnosťou. A práve táto skoro absurdná situácia bola pre nás výzvou, niečo ako vôľa Božia, a preto sme ešte v ten deň povedali, že do toho ideme.
Učili sme sa na kolene za pomoci mnohých profesionálov, ktorí nám z nadšenia, že nastala sloboda slova i vierovyznania, ochotne radili a priložili bezplatne ruku k dielu. To bol úžasný čas! Nedá sa opísať, len zažiť, aká radosť, aký altruizmus a entuziazmus vtedy vládol. Dodnes za pomoc pri rozbiehaní redakcie s veľkou vďakou spomínam na profesionálne redaktorky: Marianu Paulínyovú, Máriu Fúrikovú, Evu Mikulajovú, Dagmar Sabolovú a mnohých ďalších.
Koho by ste ešte rada spomenuli?
V roku 1993 Viliam Turčány „priviedol“ do redakcie literárneho vedca Júliusa Pašteku. O krátky čas sa stal naším interným zamestnancom. Podieľal sa na našich najvýznamnejších vydavateľských počinoch – vydávaní pôvodnej slovenskej tvorby autorov, ktorí nemohli v čase komunistickej totality publikovať. Editorsky pripravil desiatky diel, napr. Súborné dielo Janka Silana (osem zväzkov), Súborné dielo Paľa Olivu (dva zväzky), Súborné dielo Ladislava Hanusa (desať zväzkov), z nich najobjemnejšia je autobiografia Ladislava Hanusa, ktorú nahral na magnetofón a profesor Pašteka ju spracoval do 720-stranovej publikácie s názvom Pamäti svedka storočia. Je autorom monografie Slovenská katolícka moderna a zostavovateľom veľkého Lexikónu katolíckych kňazských osobností Slovenska, ktorý obsahuje viac ako 2500 ucelených hesiel a vyšiel ako vôbec prvý lexikón svojho druhu na Slovensku.
Druhou veľkou osobnosťou, ktorá vydáva po návrate z exilu svoje diela v Lúči, je historik a kňaz Milan S. Ďurica. Najznámejšie sú jeho Dejiny Slovenska a Slovákov, ktoré vyšli už v piatom vydaní, a je o ne neutíchajúci záujem.
Ako sa vyprofilovalo vaše vydavateľstvo?
Za 25 rokov sa vydavateľstvo Lúč vyprofilovalo v troch základných smeroch: vydali sme diela viac ako sto slovenských autorov, výtvarníkov a fotografov. Druhá línia je duchovná spisba, kde sme vybudovali štyri dnes už objemné edície: Knižnica viery, Viera – nádej – láska, Slovom k Bohu, Životné cesty. Tretia línia je detská kniha so zreteľom na raný vek detí až po tínedžerov.
A naopak. Popri tom bilancovaní, akým smerom sa bude vydavateľstvo uberať ďalej?
Smer nemienime meniť, myslíme, že je správny, hoci evidentne redukujeme počet ročne vydávaných titulov. Som však presvedčená, že o druh literatúry, akú vydávame vo vydavateľstve Lúč – teda v intenciách katolíckej vierouky – bude stále záujem. Väčšina ľudí verí v Boha, a aj tí, čo „nechodia do kostola“, hľadajú odpovede na zmysel svojho jestvovania, pravdu a dobro, hľadajú pokoj i radosť a na tieto potreby duchovného života nachádzajú v našich knihách odpoveď.
Čím môže osloviť dnešného čitateľa kniha Tisíc rokov Slovenska s Cirkvou, ktorá vychádza už vo štvrtom vydaní?
Uvediem citát pápeža Pavla VI.: „Súčasný človek počúva radšej svedka ako učiteľa, a ak predsa len počúva učiteľa, tak preto, lebo je svedkom.“ To je to, čím môže autor osloviť aj súčasného čitateľa. Kardinál Ján Chryzostom Korec má za sebou hrdinský život prenasledovaného a osem rokov väzneného kňaza. Po prepustení v roku 1968 pracoval až do odchodu do dôchodku ako robotník. Pritom aj v najneprajnejších životných podmienkach v čase komunizmu literárne tvoril. V jeho objemnom literárnom diele je uložená jeho životná skúsenosť, ako aj utrpením zocelená viera.
Kniha Tisíc rokov Slovenska s Cirkvou hovorí to podstatné o našej slovenskej identite: ako dlho bolo a je spojené kresťanstvo na Slovensku s naším životom v priebehu celého tisícročia, a to v oblasti kultúry, umenia, literatúry, hudby, maliarstva, sochárstva či architektúry, no najmä školstva.
Na ktorú z vydaných kníh ste mimoriadne hrdí? Vydavateľstvo dostalo tiež množstvo ocenení.
Tak to sme na viaceré. Trilógia Jána Chryzostoma Korca Od barbarskej noci vychádza nepretržite od roku 1990, aktuálne dosahuje náklad už viac ako 85 000 exemplárov. Druhou je výpravná monografia Dóm. Katedrála svätého Martina v Bratislave, kde autorom textu je biskup Jozef Haľko a autorom originálnych fotografií Štefan Komorný. Kniha dostala v roku 2011 všetky najprestížnejšie ocenenia: Cenu Knižnej revue Kniha roka 2010, Cenu Ministerstva kultúry SR Najkrajšia kniha Slovenska 2010, Cenu Literárneho fondu 2010 v kategórii spoločenské vedy.
