Vyhľadávanie
Poslaním Poľského inštitútu je propagovať poľskú kultúru a vedu vo svete. Aké kultúrne podujatia realizujete?
Spektrum akcií, ktoré organizujeme, je pomerne široké, pretože nechceme uprednostňovať iba jeden druh umenia. Pripravujeme napríklad výstavy výtvarného umenia, koncerty vážnej hudby, ale tiež rockovej alebo džezovej, takisto aj rôzne literárne podujatia, filmové či divadelné predstavenia… Usilujeme sa o čo najpestrejšiu ponuku.
Súčasťou vašich aktivít sú aj literárne akcie. čo z nich chystáte na najbližšie obdobie?
Najčastejšie organizujeme rôzne diskusie s poľskými spisovateľmi a predstavujeme ich tvorbu. Nedávno nás navštívil známy spisovateľ a reportér Mariusz Szczygieł , ktorý porozprával o svojej úspešnej knihe reportáží o Českej republike nazvanej Gottland.
V najbližších dňoch pripravujeme na 21. februára v bratislavskom Artfore prezentáciu poľského časopisu Herito, štvrťročníka o kultúre, ktorý vydáva Medzinárodné centrum kultúry v Krakove. Najnovšie číslo je totiž celé venované Slovensku. Prídu viacerí hostia, medziiným aj Magda Vášaryová a Juraj Buzalka, ktorí sa podieľali na jeho príprave. 1. marca zasa privítame poľského autora Huberta Klimko-Dobrzanieckeho, momentálne žijúceho vo Viedni, ktorému nedávno vyšla v slovenskom preklade kniha Uspávanka pre obesenca.
Najväčšou literárnou akciou, akú sme zorganizovali za posledné roky, bol Mesiac autorského čítania v Košiciach v roku 2011, v rámci ktorého sa každý deň konalo stretnutie s iným poľským autorom. Menšie podujatia ale realizujeme viac-menej pravidelne. Aj ja, aj riaditeľ inštitútu Andrzej Jagodziński sami prekladáme české a slovenské knihy do poľštiny, takže literatúra je pre nás dôležitá.
Aké sú vzájomné vzťahy poľskej a slovenskej literatúry v oblasti prekladu? O ktoré slovenské knihy je v Poľsku najväčší záujem?
Z poľskej literatúry sa do slovenčiny prekladá pomerne široký výber, dlhé roky sa prekladom venujú napríklad vydavateľstvá Kalligram, Drewo a srd alebo Vydavateľstvo Slovart. Pravdou však je, že oveľa viac kníh vychádza v českých prekladoch. Je dobré, že sú prístupné aj pre slovenských čitateľov, no vždy sa vynára otázka, do akej miery má zmysel prekladať dielo ešte raz.
V Poľsku bol zo slovenskej literatúry v posledných rokoch najväčší záujem o Ballu, ten už má tri výbery z poviedok. Jeho poľský prekladateľ Jacek Bukowski ho dokonca pomenoval „slovenským Kafkom“ a toto prirovnanie sa už ujalo aj v slovenskom kontexte. Preložené sú tiež diela Václava Pankovčína, Pavol Rankov má zatiaľ len výber poviedok, ale v priebehu niekoľkých týždňov by mal vyjsť aj román Stalo sa prvého septembra. Podobne je to aj s Pavlom Vilikovským. Treba však priznať, že v Poľsku je mimoriadne populárna najmä česká literatúra, a preto slovenská zostáva tak trochu v úzadí. Chýbajú nám napríklad aj viaceré kľúčové diela zo 60. rokov od Hrúza, Slobodu, Johanidesa a iných autorov. Nedávno sme však objavili aj súčasného autora fantasy literatúry Juraja Červenáka, ktorý si získava obľubu čitateľov.
Poskytuje Poľský inštitút aj knižničné služby?
Áno, v inštitúte sídli aj knižnica prístupná pre všetkých záujemcov o poľskú literatúru. Máme v zbierke asi 10 000 kníh (nielen v poľštine) a pravidelne dostávame aj knihy z Poľska, ktoré nakupuje tamojšie ministerstvo zahraničných vecí. Každoročne nám pribudne zhruba 500 titulov, takže pokiaľ ide o novinky z posledných rokov, sme asi bezkonkurenčnou knižnicou. Odoberáme tiež okolo 30 aktuálnych poľských periodík.
