Čím žije literatúra

Anketa KR

Na naše anketové otázky odpovedá Peter ŠULEJ, básnik a neúnavný organizátor literárneho života na Slovensku. Okolo časopisu Vlna a vydavateľstva Drewo a srd zoskupil výraznú generáciu poetiek, básnikov a prekladateľov, ale aj filmových vedcov. Ich aktivity presahujú nielen literárnu tvorbu, ale aj geografické hranice, a to Medzinárodným festivalom poézie Ars poetica, ktorý organizujú v Bratislave od roku 2003, Peter ŠULEJ je jeho dramaturgom.

  • Stáva sa podľa vás slovenská literatúra ostrovom samým pre seba, alebo sa jej darí  prenikať do každodenného života?

– Myslím si, že literatúra a vlastne celé súčasné umenia je absolútne marginalizované. Je to smutný fenomén, s ktorým som sa nestretol nikde na svete. Spoločnosť pod vplyvom konzumu a lobotomizujúcich médií pomaly degraduje. Väčšina obyvateľstva, vrátane tzv. domácich elít, má elementárny problém už len s pomenovaním spisovateľ, básnik, umelec… v prvom rade žiadneho nepozná, a tak každému najskôr príde na myseľ romantizujúca predstava autora niekde z hĺbky 19. storočia. Je to naozaj škoda, pretože si myslím, že máme viacerých kvalitných autorov, ktorí sú zaujímaví aj v širšom európskom, respektíve euro-atlantickom kontexte. Medzi nich patria osobnosti ako Balla, Peter Macsovszky, Svetlana Žuchová, Ivan Štrpka, Peter Repka, Pavol Rankov, Eva Maliti-Fraňová, Katarína Kucbelová, Martin Solotruk, Marek Vadas, Dušan Mitana, Nóra Ružičková, Márius Kopcsay, Michal Habaj, Rudolf Jurolek, Erik Groch, Dušan Šimko a mnoho ďalších. Takže, aby som to skrátil: slovenská literatúra rozhodne do každodenného života nepreniká. 

  • Čo vám v našom slovenskom literárnom živote chýba, ako by sa mohla zlepšiť cesta od tvorby k jej príjemcom?

– Nič také ako literárny život na Slovensku neexistuje. Občas sa kde-tu vyskytnú fragmentarizované zvyšky a odvážni don quijoti, ktorí sa snažia o resuscitáciu, a tým patrí môj obdiv. Aj tu budem konkrétny: určite sú to vydavateľstvá ako LCA, Modrý Peter, Petrus a ďalšie, časopisy ako Romboid, Knihy a spoločnosť, organizátori literárnych festivalov a podujatí ako Anasoft Litera Fest (samozrejme aj s cenou, ktorá domácu literatúru jednoznačne zviditeľňuje), Cap a l´est, Literárny cirkus atď.

Celý literárny systém však zlyháva na všetkých úrovniach, počnúc ministerstvom kultúry, ktoré sa riadi latinským divide et impera, cez ignorantské verejnoprávne médiá až po rozhašterené spisovateľské organizácie. Analýza jednotlivých stavebných prvkov skladačky s názvom „literárny život“ by si vyžiadala nejednu štúdiu a najmä koncepčné zmeny, ak už nie je prineskoro.

Peter Šulej